Avengers

37.Kapitola

Odbehla som od Starka do svojej izby. Po dlhšej dobe som ju našla. Ľahla som si na postel a zatvorila som oči. Počula som otváranie dverí. Pozrela som sa na Dylana stojaceho  vo dverách. Mal nepríjemný pohľad.

,,Máš prísť do zasadačky". Povedal Dylan a ja som vstala z postele. Keď som sa priblížila k nemu. Všimla som si jeho ranu na nose. To som spôsobila ja. Chcela som sa mu ospravedlniť, ale on mi to nedovolí. Otočí sa mi chrbtom a prešiel na hlavnú chodbu.  Ja som  ho nasledovala, až sme prišli do zasadačky. Keď otvoril dvere a vošli sme dnu vyzeralo to tu skoro rovnako. Miestnosť bola biela a jedna celá dlhá stena bola pre sklenná . Ale bol to ten istý veľký zasadací stôl. Jediné čo tu bolo iné boli tie biele steny a veľká presklenná, elektronická tabuľa, ktorá bola ešte väčšia ako minulá. Jasné Strak musí mať všetko lepšie. Zatiaľ som tu bola ja a Dylan. Pristúpila som ku stolu a ruku som na ňu jemne položila. Pomalým krokom som sa pohybovala ku svojmu miestu a ruku som ťahala za sebou. Sadla som si na stoličku na svoje miesto. Stlačila som na sklenenú obrazovku na stole. Ukázala sa mi holografická obrazovka aj klávesnica. Na obrazovke sa objavil záznam ako spadla budova vo Sokovii ,keď sme tam bojovali. V tej budove boli ľudia. Pozrela som sa cez obrazovku pred seba. Dylan sedel oproti mne a pozeral sa na obrazovku. Pozrela som sa znova na obrazovku. Pozrela som si nové záznamy. Ničoho nič sa objavil Conner na tej kamere. Je to záznam.

,,Viem jak vám na nich záleží. A budu trpieť". Povedal Conner a ja som na to pozerala prekvapene. Dylan sa prudko zdvihol a preskočil stôl. Chcel to zavrieť ale ja som sa mu postavila do cesty. Boli sme tesne pri sebe. Ja som sa zaškerila. Ozval sa z hologramu ukrutný krik. Otočila som sa a videla som tam seba ako si tam idem vykričať svoje hlasivky. Emma kričala moje meno. Tú bolesť som znova cítila v tele. Začala som rýchlo dýchať. Dylan to znova išiel vypnúť ,ale ja som ho zastavila.

,,No taaak". Povedal Dylan. Ja som ho odstrčila. A pozrela som sa na neho naštvane.

,,Dylan prestaň". Povedala som.

,,Nerob to". Povedal Dylan smutne. Pozrela som znova na obrazovku a tam mi z úst zažala tiecť krv. Obrazovka sa vypla a ja som sa naštvane otočila. V miestnosti sa objavil Stark. Ja som sa zamračila.

,,Friday odstráň tento záznam". Povedal Stark.

,,Všetko musíš tajiť "? Povedala som zhnusene a sadla som si znova na stoličku.

,,Robím to čo je najlepšie". Povedal Stark a ja som sa zasmiala.

,,Urobil si veľa vecí čo si nemal spraviť". Povedala som si v hlave.

,,Čo potrebuješ"? Spýtala som sa teraz už nahlas. Do miestnosti vošli ostatný z týmu.  Stark pristúpil k stolu a zapol mapový hologram.

,,Našli sme približne kde by mala byť ta základňa". Povedal Stark.

,,Je to v Nórsku v Mo i Rana. Keď nás odnášali do cely zachytila som mapu na stene a toto miesto bolo označené základňou". Povedala som a Emma so mnou súhlasila.

,,Ideme tam". Povedal Stark.

,,Idem s vami". Povedala som a ja som sa postavila.

,,Nie"! Povedal Stark a Dylan naraz.

,,V tom ma neprehovorite". Povedala som. Stark sa usmial a Dylan si vzdychol.

,,O 10 minút tuna". Povedal Stark a všetci sme sa rozbehli. Vošla som do svojej izby a na svojej posteli som videla čierny oblek,prilbu aby mi zakryla tvár a to čo bolo pri mojich bitkách najdôležitejšie. Katany. Dala som si na seba čierny bojový oblek so znakom Ravengers. Maska bola super.