The silent stories { SK }

11. chapter

Aj cez tú veľkú masu ľudí si Casey našli jej dve slúžky.
"Casey ahoj, dnes ti to pristane."
"Uhm, dnes ti to teda obzvlášť pristane."
Casey otvorila ústa dokorán a potom zvraštila obočie. Kto by povedal že taký malý človiečik sa vie takto rozohniť.
"Takže akože ostatné dni som vyzerala odporne?!"
Otrokovia začali rýchlo krútiť hlavami, no prestala som ich vnímať. V dave som videla blonďavú šticu.
"Mohli by sme ísť na prvú hodinu trochu skôr? Prosím?" Dupkala som a sledovala približujúceho sa Zacha.
"Um... jasné, poďme," zavelila Casey a vybrali sme sa úplne opačným smerom. Našťastie.
"Casey, a s kým budeš dnes sedieť na fotokrúžku?"

"Prosím so mnou!"
Hádali sa jej dve riťolezky.
"Dnes sedím s Louise. Chodíš na fotokrúžok, či nie?" Odpovedala so spýtavým pohľadom.
"No... chodím ale to nie je treba. Ja budem kľudne sedieť aj sama."

"No to v žiadnom prípade. Čo by to bolo keby si ako nová sedela sama? Bola by si za totálneho lúzra."
Nemusela som asi ani namietať, rozhodla už za mňa.

•••

Usadili sme sa do lavice niekde v strede. Vraj nie sme ani zlé ani dobré, ako povedala Casey. Kým okolo bola všade mrava a rozruch, do triedy stihol vstúpiť pohľadný učiteľ, ktorému na nose sedeli okuliare s tmavým rámom.
"Dobrý deň žiaci. Vítam vás v novom školskom rok..... HEJ! Pokoj prosím." Zavelil a všetci sa stíšili, podaktorí si dali aj nohy z lavíc dole. Casey nahodila sladký úsmev.
"Nový školský rok, nový ročník, nové učivo a nová príležitosť ísť o krok ďalej vo vašich životoch," povedal príjemným hlasom a oprel sa o stôl. Celkovo pôsobil tak pohodovo a bol celkom príjemný. Zatiaľ som ho nevedela prekuknúť, ani len jednu vlastnosť o ňom zistiť, no hádam sa mi to podarí.
"A nová príležitosť spoznať niekoho nového. Napríklad vašu novú spolužiačku. Louise, mohla by si sa postaviť?"
Nasucho som preglgla a zopela roztrasené ruky. S vrzgotom som odsunula stoličku a pozrela som sa na Casey. Tá sa na mňa povzbudivo usmiala. Potom som sa pozrela na učiteľa, ktorý sa tiež usmial, no jeho úsmev mi dodal viac odvahy a energie. Úsmev som mu opätovala a spustila.
"Takže, ja som Louise. Presťahovali sme sa s mamou sem len z vedľajšieho štátu, bývali sme v Oklahome."
Nevedela som čo ďalej povedať tak som ostala ticho a čakala na nejakú otázku.
"Nie je to trochu nepraktické sa presťahovať do posledného ročníka školy?" Spýtal sa a o krok podišiel bližšie.
"No, popravde hej ale... mama pracuje vo firme kde jej v Oklahome zavreli pobočku a presunuli ju sem. Do Arkansasu."
Bolo počuť škrípanie dverí.
"No dobre teda," povedal popri tom, ako sledoval, kto to vošiel do triedy.
Neuveriteľné. Bol to ten chalan z ulice. Ten záhadný, celý v čiernom. Keď zavrel dvere, oči mu spočinuli na mne. Nevedeli sme jeden od druhého odtrhnúť zrak. Neviem prečo on, ale mne prišiel hrozne nečitateľný. Vlastne... jediný človek, ktorý ma posledných 5 rokov zaujal.
"Nathan, neskoro ako vždy. A prvý deň nemôže byť výnimkou, však?" Povedal učiteľ, keď už asi nikto nemohol zniesť to ticho a napätie medzi nami.
"Pardon pán Clark, už sa to..."
"Nestane áno poznám tvoju výhovorku," odpovedal frustrovane učiteľ. Nathan sklopil pohľad a sadol si na svoje miesto.
"Dobre Louise, môžeš si sadnúť," pokynul mi keď videl, že už nič postavená nezrobím. Keď som si sadla, Nathan sa na mňa krátko pozrel, stále zvedavým pohľadom. Hľadá na mne niečo?
"To je Nathan. Je to miestny čudák, autista, nemá kamarátov a tak. Lokálne čudo, s ním sa nepúšťaj ani do debaty. Raz jedného chalana zmlátil ako nič a potom pokojne odišiel. Nič z toho nemal,žiadne problémy, akurát si pošpinil povesť a teraz ho nikto nemá rád. Teda... akoby predtým niekto mal."
"Casey už drž hubu," povedala som jej pokojne, pretože jej bľabotanie mi vadilo. Nechcela som jej veriť. Určite je jedna z tých, ktorá by si kvôli popularite vymyslela báchorku aj na vlastných fotrovcov.
Zostala zarazená, no nepokračovala. Nebudem sa za svoje činy ospravedlňovať. Tak docielim dojem sebavedomosti a tvrdohlavosti.
"Nathan, Louise ... čiapky dolu," pokynul pán Clark a naraz sme si ich zosunuli z hlavy, pričom jemu rozhádzala kučery na hlave.
Casey zarazilo, že som si na ňu tak vyskočila, pretože celú hodinu ani necekla.
Až po konci to zas začalo, pretože ju k tomu donútili jej poskokovia. Aj tak sa jej asi uľavilo, akoby zadržiavala vzduch a musela už vydýchnuť.