The silent stories { SK }

3. chapter

Nič som nevidela. Všade tma.
Myslela som si, že mám zavreté viečka, no opak bol pravdou.
Mala som ich otvorené, no v miestnosti bola tma. Skúsila som sa pohnúť. Nešlo to.
Moje zápästie bolo obtiahnuté niečim pevným, rovnako ako moje nohy. Ležala som na zemy.
Prečo to Clark spravil? A kde som to? V jeho pivnici alebo kde?
Počula som buchot za dverami. Miestnosť zaplavilo svetlo. Musela som rýchlo žmurkať aby som začala znova ostro vidieť. Počula som kroky smerujúce ku mne.
"Ahoj Louise. Ako sa ti zatiaľ darí?" Keď som rozlepila viečka, teraz s ostrým zrakom, videla som ako sa nado mnou krčil Clark. Obzrela som sa.
Bola som v tej miestnosti.
Tam kde sa všetky dievčatá mučia, fotia...
A potom zabijú.
"Odpovedaj mi," zvýraznil svoj hlas a ja som sa na neho mračila, lebo stál hneď vedľa lampy.
"Naser si," pošepkala som, no určite to počul.
"Ale ale ale. Nie si smädná? Na," ponúkal mi flašku.
"Aha vlastne... nemáš sa ako napiť. Hm, škoda." Posmešne mávol rukou a fľašku položil na svoje miesto.
"Hajzel," odfrkla som a posadila sa.
"Prečo to robíte?" Jediná otázka, ktorá mi teraz hrala v hlave. Teda... taká najpodstatnejšia.
"Lebo sa mi páči idea nehybného tela a ako si ho môžeš prispôsobiť... lepšie než tie umelé modelky. Takto je to lepšie." Začal ma fotiť.
"Prečo ich zabíjate?" Opýtala som sa so zlomeným hlasom. Položil foťák na stôl a podišiel ku mne.
"Pretože by si všetko pamätali. Ako ty teraz. A navyše sa potom dobre pracuje s fotkami polomŕtvych ľudí. Najprv som používal umelú krv, no nebolo to ono. Potom som zabíjal prasatá," otočil sa a gestikuloval rukami.
"To tiež nebolo to pravé orechové. A potom ma napadlo: aj tak ich idem zabiť, prečo to nespraviť pred kamerou? A vieš čo som zistil?"
Otočil sa s iskrou v očiach. Je pekné vidieť človeka, ktorý rozpráva o niečom, čo ho baví, ale teraz to nie je vôbec pekné.
"Keď krv strieka z tepny je to efektívnejšie," usmial sa akoby mi rozprával ako sa fotí krajinka.
Znechutene som na neho pozerala.
"Viem, nechápeš to. Ale niektorí sme proste iní fotografy než ostatní. My sme... vynaliezavejší," posledné slovo priam zaspieval.
"Ste zvrhlý hajzel," pľula som na neho slová dúfajúc, že ho jedno z nich prepichne a zabije ho tak moc, že žiadna úchylná bunka mu už v živote nebude pracovať.
"Dobre, dosť kecov. Potrebujem fotiť. Takže dáme ti dávku číslo 2..." podišiel k posuvnému stolíku a napúšťal striekačku.
"A koľko tých dávok je dokopy?" Spýtala som sa vlastne koľko času mi zostáva do smrti.
Ako keby som aj tak nemala zomrieť.
"Päť. Piata je posledná, pri ktorej ti prerežem hrdlo," pousmial sa a nemilosrdne mi pichol do krku injekciu.
"Spinkaj..." pošepkal mi do ucha a ja som cítila ako sa jeho pery obtreli o moje ucho. Po tele mi behali zimomriavky a pomaly som zaspávala.

•••

Nathan
Chcel som sa s ňou porozprávať na obede.
Nebola tam.
Asi si za to môžem sám. Aj tak som od nej odbehol keď sa mi asi snažila ospravedlniť.
Ale nemôžeme sa len tak vyhýbať tomu druhému.
A navyše jej musím povedať že Clark je pomocník Zacha v mučení.