Moje topánky [EDITUJEM]

5

Červené baleríny? Naozaj má tá (dúfal, že) slečna obuté červené baleríny?

Chvíľku sa cítil ako špión, ale naozaj len chvíľočku. V hlave túto situáciu rýchlo nazval obyčajnou náhodou, aj keď to nebola tak celkom (takmer vôbec) pravda.

Pre vás, čitateľov, muž zatiaľ bez mena pred pár chvíľami vystúpil z dusného a slabučko prepoteného prostredia hromadnej dopravy. Jemný vánok mu prečesal žiarivú hrivu a slečna sediaca za stolíkom v kaviarni oproti zastávky mu vybila dych.

Nie, nie ona... Tie nevkusné baleríny!

V hlave mu najhlasnejšie kričal hlas patriaci jeho najhlúpejšiemu ja.

Prešiel cez husto frekventovanú hlavnú cestu a vošiel. Slečna si ho nevšimla, telefonovala.

Tak teraz dotyčný sedí za liliputánskym stolčekom, pije liliputánsku kávu... Čo je toto za kaviareň?! ...a zíza na liliputánske dievča. Nie, nie na dievča. Na tie odporné baleríny!

Zrušila hovor. Mobil stále drží v ruke. Podupkáva nohou... Ach, tie nemožné baleríny!

Zapla snapchat. Fotí sa. Tvári sa pri tom, akoby zjedla mesiačik citróna. Dobre, teraz už, akoby si do úst vopchala celý citrón.

Grapefruit.

Vodný melón.

Preboha.

(Ak by to niekoho zaujímalo, vonku bolo slnečno, "príjemných" 32 stupňov, vánok, ale kopcovité mraky.)

Rozliala kávu.

V žiadnom prípade, to sa mu len zdalo. Jednoducho, pretože to predpokladal. Nezazlievajte mu to! Stretol ju len dvakrát (keď nepočítame túto náhodičku) a oba razy bola niečím zamazaná. Tentokrát si len vybrala peňaženku.

Vstala. Otočila sa. Vlasy sa jej zableskli v slnečnom svite. Krása.

Neznámy muž má plán! Hlúpy, ale aj hlúpy plán je plánom.

Slečna si ho stále nevšímala, bola zamyslená, to bolo zjavné. Päť metrov od neho, tri metre, meter. V hlave sa mu kontrolka s nápisom USKUTOČNI PLÁN rozblikala ako splašená.

Ak chcete vedieť, čo spraví, dajte like a subscribe! Haha, tento príbeh má vtipnú rozprávačku závislú na youtube.

Tipnite si.

Milo sa prihovoril? Nie!

Zahvízdal? Nie!

Romanticky ju jemne ako jarná rosa dopadajúca na okvetné lístky iskerníka zastavil dotknutím sa jej pôvabnej ruky len končekmi svojich prstov? Nie!

Nespravil nič. Akosi ho opustila odvaha. A úsudok, všetky zmysly.

Ach, Bill, si ty ale hlupák! Nadával sám sebe, keďže po ruke nemal nikoho, kto by mu prejavil takúto alebo podobnú láskavosť.

-Kapitolku vydávam takto neskoro, respektíve skoro, lebo som ju práve dokončila a napadlo mi, že to pre vás môže byť milým prekvapením a snáď aj spríjemnením utorkového školského rána... :)))