Moje topánky [EDITUJEM]

8

"Ahoj," až prapodivne bezproblémovo sa ozval neznámy známy.

"Uhm..." odvetila Karla. (Nervózne, šokovane, trocha unesene jeho šarmom.)

Theodora prepočítavala. Bolo to na nej vidno. Premeriavala si Billa z každučkej stránky.

Ja viem, čo si vravíte. Možno ste všetci zhrození. Veď to Karla by si ho mala premeriavať a hodnotiť, nie Theodora!

Po prvé, Karla ho už dávno vo svojej dušičke posadila na trón ovešaný jej emóciami a pocitmi, priamo uprostred jej vnímania krásy.

Ale to zistí až neskôr.

Po druhé, aspoň máte možnosť zistiť názor niekoho iného, než len Karly.

Theodora mu udelila krásnych deväť bodov z desiatich.

"Nepredstavíš nás, zlatko?" žiarila Theodora, predstavujúca si svadbu s blonďavou horou.

"Uhm..." Karla sa podvedome chytila za čelo. "Toto je Theodora. Theo, toto je..." zazmätkovala.

A to poriadne. "Toto je.."

Uprela na chlapa beznádejný pohľad, ale on ju s radosťou nechal variť sa vo vlastnej šťave tvrdohlavosti.

Odkašľala si, "toto je Alfonz," a hodila po ňom tým najsladším úsmevom.

Muž sa uchechtol a pohľad upriamil na vysokú slečnu s havraními vlasmi. "Teší ma, Theodora."

Slabučko zmätená Theo sa pousmiala. "Aj mňa teší... Alfonz?"

"Alfonz DeMent," dodala Karla a oči jej naplnili iskričky spokojnosti.

Theodora sa zatvárila ešte nechápavejšie. "De...?"

"...Ment. DeMent," zopakovala Karla a postavila sa. "Poď, Alfonz, chcem sa s tebou porozprávať osamote. Theo, hneď sa vrátim."

Samoľúby úsmev sa usadil na Billových perách ...a nie a nie zliezť.

"Ty ma sleduješ?" zaútočila.

"Nie."

"Ale áno! Sleduješ ma!" (Myslíte si, že sa dá kričať, keď šepkáte? Karla to práve praktizovala.)

Tváril sa vážne. "Nie."

"Chceš povedať, že si ma minulý mesiac nesledoval v kaviarni?!"

"Nie."

"Čo nie? Nie nesledoval alebo nie sledoval? Si z telky? Je toto celé nejaký topánkovo-sledovací prank? Si ty vôbec normálny?!"

"Nie."

Karla sa prestávala ovládať. "Na čo si teraz odpovedal nie? Položila som ti viacero otázok, ak si si nevšimol."

"Nie."

Karla vydala zvuk ako kobyla. "Nie? Tak vieš čo...?! Chcela som sa s tebou porozprávať a vyriešiť celú túto bizarnosť, ale ako vidím a počujem, len som sa uistila v tom, že si len obyčajný... Obyčajný... hlupák! Tak, si hlupák!"

Mykol kútikmi úst. "Nieee," zatiahol. "Moja milá, neviem, kto z nás dvoch je hlupák, ale ja to určite nie som."

"Nazývaš ma hlúpou?!" Mimikovala ako šialená. (Gestikulovať nemohla, lebo Theodora nie je hlúpa a došlo by jej, čo je daný muž zač.)

"Ty si povedala, že som dementný."

"Lebo si!" jedovala sa ako nespokojná postaršia dáma v potravinách, ktorej sa nepozdáva cena sliviek.

"A ty hlúpa."

"Och, naozaj? Ráčili by ste mi vysvetliť, prečo mienite práve takto, mladý pane?" jačala šepotom.

"Myslíš si, že ťa sledujem a pritom si len užívam večer so svojou priateľkou."

Karle ovisli uši. "Tak pekný večer." Nepatrne dupla nohou a otočila sa na odchod.     

-POKRAČOVANIE jarmokových udalostí NABUDÚCE!! (Tým nabudúce myslím naozaj čoskoro, možno hneď zajtra! :*)