Moje topánky [EDITUJEM]

Eleven

"Takže si nechala odomknutý byt pred nosom akéhosi Ernestta, ale ten nič neukradol?" riedila si v hlave myšlienky Theodora.

"Presne."

"Vravíš, že si mala pustenú hudbu? Možno ho práve tá odplašila." Zarehotala nad vlastným vtipom.

Karla si hrýzla necht a zízala do prázdna.

Theo pokračovala: „Nechápem, prečo sa tak neskutočne trápiš. V podstate sa nič nestalo."

"Neviem, nemám z toho dobrý pocit. Celá tá situácia bola prosto absurdná."

"Rovnako, ako celý tvoj život." Opäť sa zabávala čiernovláska.

Karla zagúľala očami. "Ďakujem, Theo."

Zábavné dievča sa postavilo "Keď to fakt tak prežívaš, ostanem tu s tebou. Aspoň na pár dní, aby si nemusela byť stále v strehu. Koniec-koncov, semester sa nám začína približne rovnako, môžeme ísť na nákupy a..."

Karla ju ďalej nevnímala, bola však rada, že Theo ostane. Ranné udalosti ju poriadne rozhádzali.

Theodora jej pred nos vopchala fialový Milka hrnček s harmančekovým čajom.

"Ďakujem," zamrmlala a zabalila sa hlbšie do oranžovej chlpatej deky.

"Pozrieme si seriál?"

"Nie," odsekla Karla.

"Beriem to ako áno."

Odchlipla si z čaju. "Keď zapneš Monka alebo nejakú inú detektívku, padáš svinským krokom z môjho bytu."

*

V tmavej uličke, pár blokov od Karlinho bytového komplexu, stál už (takmer) nepríčetný DeMent.

Dup(k)al nohou odetou v čiernej botaske s kedysi bielou podrážkou.

Potil sa.

Očami blúdil po odkvapoch a sivých mrakoch.

Nemal dáždnik.

Netrpezlivosť mu otravne brnkala po nose.

Každú chvíľu vykukoval spoza rohu a zaostroval na hlavy spravidla nachádzajúce sa len nad pomyselnou hranicou 180 centimetrov- hľadal Ernestta.

Drahí čitatelia, nášho vynaliezavého Billa totiž navštívil nejaký druh geniality a do jeho blonďavej makovice nakráčal nápad, ktorý sa zdal, že napraví aj nenapraviteľné.

Minúty sa naťahovali, až začal mladík panikáriť.

Ale len trošku.

Bill má chladnú hlavu.

Bill je psychicky vyrovnaný.

Zatiaľ.

"No konečne..." nervózne a nedočkavo si zamrmlal popod nos. (Počul sa len on a možno aj holub sediaci na odkvape.)

"No konečne!" teraz ho už začul aj Ernestt, ktorý sa tváril veľmi nešpecifikovateľne.

"Čo je? Čo sa stalo?!" jemne panikáril Bill.

"Všetko sa skončilo dobre, neboj..."

"Skončilo? Hádam to aj prebiehalo dobre!"

Ernestt z vrecka vybral mobil s krytom v štýle Captain America, párkrát do neho ťukol a natrčil smerom k blondiakovi.

Frederic vybral svoj mobil (bez krytu, kto by na to mal peniaze??) a opísal do neho telefónne číslo, ktoré Ernestt ukoristil.

"Musel som trošku zaimprovizovať, aby som ho získal."

"Cením," podozrievavo a veľmi pomaly si ho premeral, "mám chcieť vedieť, ako si zaimprovizoval?"

"Nie," odkašľal si Ernestt, "povedzme, že sa trošku vyplašila... No a nechala ma pred odomknutým bytom úplne samého."

"Ježiškove husličky."

-Naozaj sme prekročili hranicu 1K prečítaní??? Krajší vianočný darček si hádam ani len neviem predstaviť!!! ❤️

ĎAKUJEM, ŽE (MA) ČÍTATE ❤️ :)))

P.S.: 011, názov som si nemohla odpustiť :D ❤️