Moje topánky [EDITUJEM]

3

Ráno prebehlo oveľa pokojnejšie, ako to predošlé. Z promenády sa vrátila o pár hodín skôr, lebo majiteľ prijal aj tretiu posilu. Cestou domov sa obchodu vyhla okľukou. Takmer ju premohla chuť na ten nezbedný vanilkový krém, ale postavila si hlavu- nemienila si skaziť aj ďalší deň.

Práve naopak. Rozhodla sa, že sa trocha rozmazná. V rámci možností, keďže ílová maska na pleť nebola najpríjemnejšia. Veľmi príjemná nebola ani úprava obočia či depilácia.

No a tá úplne najhoršia vec sa stala niekedy medzi nanesením už spomínanej zelenej masky a nalakovaním troch nechtov na pravej nohe. Zazvonil zvonček.

"Kto je tam?" Odpoveďou jej bolo ticho. "Pani Steadyová, ste to vy?" začala komunikáciu so staršou susedkou. Pani Steadyová bola správkyňa bytového komplexu. "Prišli ste po nájomné? Myslela som, že mám čas až do konca týždňa..." tárala, až kým sa nedoteperila k dverám.

Otvorila ich a od šoku ňou cuklo.

Blondiak z obchodu sa škeril od ucha k uchu. "Aj toto je pôsobivé." Zabuchla by mu dvere pred nosom, ale ten darebák drzo vložil nohu cez prah.
Chcela sa zamračiť, ale maska začala tuhnúť v tej najnevhodnejšej chvíli, takže akákoľvek mimika bola odsúdená do záhuby.

"Mám tu pre teba niečo," usmial sa. "Prepáč... Nemal som sa správať ako taký obyčajný truľo." Natrčil k nej topánku. "Nech sa páči."

Karle sa takmer roztopilo srdce, až kým nezaostrila a nezistila, akú topánku jej to dáva. "To nie je moja teniska!" vybafla namrzene.

"Vážne?"

Mala pocit, že ho rozdriape. "Vážne!"

Začudovane sa zapozeral na kreatúru vo svojej ruke. "Aha... Počkaj..." z chrbta spustil vak, kvokol si k nemu a začal vyberať jednu topánku za druhou. Opäť sa usmial a podal jej inú, obrovskú galošu.

"Tak potom táto! Tá predtým bola asi Laurina."

Bolo jej nad Slnko jasné, že si z nej robí dobrý deň. Buď to, alebo to je nejaký ľavotopánkový maniak.