F.E.A.R. [OPRAVA]

F.E.A.R 11

"Je..Je..Jessica si v poriaku? Povedz niečo." počula som Jennin hlas. Potvorila som oči. Skláňala sa nadomnou. Po lícach jej stekali slzy. Otvorila som oči a snažila som sa posadiť. Keď som sa posadila, príšerne ma začala bolieť hlava. Jenny si sadla vedľa mňa. Chytila ma okolo ramien."Pre...Prepáč že som ti tak vynadala. Vážne som nechcela ale bola som veľmi naštvaná." povedala. "To nič."povedala som jej. Pozrela sa na mňa a usmiala sa. "A kto je ten sexy chalan s ktorým si prišla?" spýtala sa ma. všimla som si ako jej zaligotali oči. "No...ehm...no je to...je to môj starý kamoš." vyhŕkla som. Jenny sa na mňa pozrela a usmiala sa. "Vážne? Tak to ma musíš zoznámiť." povedala s úsmevom na tvári. Pozrela som sa na ňu a usmiala sa. Ona sa zarazene na mňa pozrela. Stále som sa na ňu škerila ako slniečko na kopke hnoja. Vedela som čo sa deje. Ten sprostý démon ma chcel ovládnuť. Premáhala som sa ako sa len dalo. Nechcela som Jenny uštedriť dajakú facku. " Ou spomenula som si že musím ísť do riaditeľne." povedala som Jenny a už bežala preč. Démon sa stále viac a viac dožadoval kontroli nad mojim telom. Snažila som sa ho.potlačiť ale nejak to nešlo. Bol ako nejaký hnusný parazit. Príšerne ma všetko začalo bolieť a ja som si musela sadnúť. Už som ani nedúfala že ma niekto s tohto stavu dostane. Čakala som kedy sa premením a niekto začne vrieskať na plné hrdlo. Chvíľu som tam len tak sedela. Zrazu ma tá bolesť začala prechádzať. Netrvalo dlho a po bolesti nebolo ani chýru. Uľavilo sa mi a ja som sa konečne mohla uvoľniť. Pretiahla som sa. Chcela som sa postaviť ale ono to znova nešlo. Prebehol mi mráz po chrbte. Zľakla som sa že znova odpadnem. Pozerala som sa okolo seba. Nikto tu nebol. Boli tu len čierne chodby a ja. Zrazu sa okolo mňa niečo myhlo. Zostala som ticho sedieť a ani som sa nehla. Mala som pocit že sa rozrevem. Chcela som si položiť hlavu na kolená ale vôbec to nešlo. Tak som radšej zvrela iba oči. Chvíľu som tak sedela. Zrazu som začula kroky. Otvorila som oči. Predomnou stál tieň. Vystrašene som na neho pozerala. Neviem ani prečo ale začala som strašne vrieskať. Znova som zavrela oči. "No tak Jessica preber sa." nadomnou sa skláňal Nikolas. Všetci sa vystrašene po mne pozerali a tisli sa kus stene. Pozrela som na svoje ruky. Boli celé od krvi. Pozrela som na Nikolasa ktorý mal na sebe nezpoćetné množstvo škrábancov. Pousmial sa. Neviem prečo ale mala som pocit že som na niekoho zaútočila. Že ma ten prehnilí démon znova dostal.