F.E.A.R. [OPRAVA]

F.E.A.R 16

Potom čo sa stalo minulý týždeň ma Nik začal stále viac sledovať. Nedala som mu najavo že mi Kimiro vrátil spomienky. Lenže to čo som vtedy videla mi nedalo pokoja. Kimiro vraví že ako mi vracal spomienky tak som musela mať v mozgu dajaký skrat, takže som možno videla budúcnosť. Rada by som mu verila. Popravde som stále musela myslieť na Damiana. Nechápala som prečo to Nik spravil. Čo ho k tomu viedlo? Nemyslím si že sa chce pomstiť. Podľa mňa je v tom niečo viac. Potrebovala som si vyčstiť hlavu tak som šla von. Túľala som sa po meste a pozorovala ľudí ako sa niekam ponáhľajú. Išla som ďalej a zrazu boli všetci preč. Nijako mi to nevadilo. V pohode som sa mohľa ubrániť predčímkoľvek. Chvíľu som išla sama, no po chvíli som začula nejaké kroky. Zaťala som ruky v päsť. Cítila som ako sa mi na ruke tvorí pentagram. Stále som počula tie kroky, ktoré sa stále približovali. Snažila som sa pozerať pred seba, aby to nevipadalo že toho dotyčného som zaregistrovala. Išla som už hodnú chvíľu a to stolvorenie za mnou. Už ma to začalo otravovať. Prudko som sa otočila a chytila to čudo za krk. Tá postava bola oblečená ako tieň, ale tieň to nebol. Viem to lebo tieň by sa pri mojom dotyku rozplynul. "Jess pusti ma." zachraptel mne povedomý hlas. "D...D....Damian?" povedalo som prekvapene a pustila ho. "Ďakujem." povedal a chytil sa za krk. "Prepáč." povedala som priškrtene. Popravde nemala som v pláne Damiana uškrtiť, ale ako som to mala vedieť keď bol oblečený ako tieň. "Nič sa nestalo. A ja by som na tvojom mieste tak reagoval." povedal a usmial sa. "Čo tu robíš? Myslela som že ťa F.E.A.R. dostal?" povedala som docela prekvapene. Damian sa neisto usmial a dotkol sa dlaňou mojho čela. Odrazu som videla jeho minulosť. Videla som ten deň keď sme mali 13-rokov. Vtedy mi Kimiro vymazal spomienky a Ikiri vytvoril Damianovú kópiu, ktorú potom predhodil Nikovi. Odvtedy Damian likvidoval tiene a ostatných pomocníkov vodcu a bral si ich oblečenie, aby nebol príliš nápadný. Zrazu odtiahol ruku z môjho čela a uprene sa na mňa pozrel. "Už chápeš?" spýtal sa a stále na mňa pozeral. Prikývla som. Damian sa znova usmial. Stále sa na mňa uprene pozeral. Chytil ma za líce. Cítila som ako sa mi rozbušilo srdce. "Jeeeeees!" začula som ako niekto zakričal moje meno. Zrazu sa pred nami zajavili Kimiro s Ikirim. Ja a Damian sme sa otočili a chystali sa zaútočiť. Zrazu som zbadala Nat ako k nám beží. Odľahlo mi a Damianovi tiež. "Čo ste sa chystali vy dvaja robiť?" spýtala sa a nadvyhla obočie. Bolo mi jasné že Nat vedela o tom že Damian utiekol Nikovi. "Nič. Vôbec Nič." povedal Damian a uškrnul sa na ňu. Nat ho hneď spálila jej smrteľným pohľadom. Ja som sa nad tým usmievala. O Natálii a Damianovi som vedele že sú súrodenci aj keď sa vôbec nepodobali. "No tak mohli by ste toho nechať?" vložila som sa do ich rozhovoru a tak zabránila hádke, ktorá by medzi nimi vznikla. Nat sa uškrnula a povýšenecky zdvihla hlavu. Damian sa tiež uškrnul a usmial sa na mňa. Nat mi venovala jeden pohoršený pohľad a potom spustila: "No som tu kvôli Nikovi. Bavil sa s jedný tieňom o tom že by mali spustiť plán, ktorý pomenovali Veľký tresk. A na to potrebujú obydva démony. Čiže sa nejako pokúsia chyti Jess. Samozrejme keby ju chytili musia dostať aj teba Damian, lebo s tým tvojim klonom by urobili akurát tak veľký prd." "Lenže oni nevedia že je to moja kópia." povedal Damian spiklenecky. "Ja viem. Preto ty sa naďalej skovávaj a ja sa pokúsim Nika odlákať od Jess. Potom keď  Nik nebude mať šancu Jess dostať tak uskutočníme náš plán a porazíme F.E.A.R." povedala Nat tak akoby to bolo jednoduché. Ja a Damian sme na jej plán prikývli a potom nám dala pokyn aby sme zmizli. Bola som rada že znova pracujeme ako tým. Bol to skvelý pocit že znova môžem byť zo svojimi kamarátmi. Rozhodla som sa ísť k Bielej rieke, do ktorej som ako malá spadla a skoro sa utopila. Prechádzala som jednou uličkou. Vtom mi niekto chytil ústa a ja som videla len čiernu tmu.

Sorry že táto kapitola je tak krátka. Inak už asi napíšem už len kapitôl a budem končiť.

A ešte také malé venovanie mohe naj naj naj kamoške Georgia432. Si jediná osoba ktorej môžem veriť a na ktorú sa môžem spoľahnúť. Narozdiel od jednej osoby, ktorú nemám chuť menovať a ktorej by som chcela povedať len to že pohár mojej trpezlivosti pomaly preteká.