F.E.A.R. [OPRAVA]

F.E.A.R. 19

Hodnú chvíľu som stála v tme. Nakoniec sa rozžiarilo jedno malé svetlo. Nikto v tej laborke nebol. Pohla som sa smero ku dverám. Vyšla som z nich a rozhlia sa najednu aj nadruhú stranu. Zrazu som zavetrila ich pach. Pohla som sa tým smerom. Lajdavo som sa prechádzala po chodbách a usmievala sa ako psychopat. Cítila som že sú blízko. Vošla so do jednej miestnosti, kde ich pach bol veľmi silný. Keď som tam vošla uvidela som tam dlhý okrúhly stôl a okolo neho asi tak 30 stoličiek. Nikto tam nebol. "No ta neskrívajte sa detičky." povedala som laskavým hlasom. Ticho neozvalo sa ani zašuchotanie. Rozhodla som sa poobzerať po miestnosti, ktorá zjavne slúžila ako konferečná miestnosť. Prešla som okolo presklenej vytríni, kde som zbadala svoj odraz. Moje oči mali jasno-červenú farbu, vlasy som mala ešte čiernejšie ako predtým a moje červené pružky boli tiež jasno-červené. V ústach som mala štyri tesáky, ktoré boli veľmi ostré na dotyk. Môj jazyk bol oniečo užší ako predtým a nakonci rozdvojený do V ako to majú hadi. Pokožka bola neprirodzene bledá a moje nechty o niečo dlhšie.Zrazu som za sebou niečo začula. Otočila som sa. Uvidela som za sebou Nika. Mieril na mňa zbraň a nebál sa stlačiť spúšť. "Ach,ach,ach." povedala som a usmiala. Nik ani nestihol zareagovať a už som stála za ním. Naklonila som sa k nemu a pošepkala mu do ucha: "Zhni v pekle." Nakoniec som sa mu zahrizla do krku. Musela som zasiahnuť tepnu, lebo to začalo hrozne striekať. Že by mi to vadilo nemôžem povedať. Naopak veľmi sa mi to páčilo. Pochvíli som ho pustila a utrela si krv z úst. Uškrnula som sa a išla hladať Nat a Damiana. Mala som s nimi nejaké nevybavené účty. Z tejto novej sili som bola nadšená. Premýšlala som čo urobím, keď zničím F.E.A.R. Nemala som v pláne zničiť svet. Ani nijak ubližovať ľuďom ako to doteraz robili oni. Aj keď som teraz zlá mám v sebe ešte kúsok dobra. Rozhodla som sa že bude chrániť svet aj keď by to malo stať život. Vlastne ma to život stáť nebude, lebo ja som nesmrteľná.