F.E.A.R. [OPRAVA]

F.E.A.R 12

Nikolas sa na mňa stále pozeral. Chcela som niečo povedať, ale nemohla som. Skôr som nechcela nič povedať. Nikolas si povzdychol a postavil sa. Až teraz som si všimla koľko má zranení. Zjavne obnovenie schopností v mojom náhradelníku dajako nefungovalo. Nikolas chvíľu na mňa pozeral. "Čo sa stalo?" spýtala som sa. "Našťastie nič." povedal Nikolas. "Vyzerá to tak že si zastavila čas." povedal. Vyvalila som naňho oči. Aspoň ten démon je k niečomu užitočný. Bola som rada že som nikomu(okrem Nikolasa) neublížila. Pokúsila som sa postaviť. Všetko ma bolelo. Nikolas ma podoprel. "Mali by sme ísť na ošetrovňu. Aj tak než tam dojdeme čas sa vráti do starých koľají. Našťastie si nebude nikto nič pamätať." povedal Nikolas s úsmevom. Nikolas mal pravdu. O malú chvíľu sa všetko vrátilo do starých kolají. No až na to že všetci po nás pozerali. Museli sme vyzerať veľmi zle. Konečne sme došli na ošetrovňu. Len čo Nikolas zaklopal na dvere, niekto nás vtiahol do vnútra. Neviem kto tam všetko bol, ale jediný koho som poznala bola Natalia. Pozerala sa na mňa. Venovalami jeden vražedný pohľad. Zamrazilo ma. "Nik, ste v poriadku?" spýtala sa ho vysoká hnedovláska. " Jasné že sme." povedal otrávene Nikolas. "No ani by som nepovedala." povedala tá hnedovláska a ukázala na Nikolasove zranenia. Až teraz som si uvedomila že ja nemá na sebe ani škrábanec. Bola som rada že si nič nepametám. "Čo som hovorila. Budú s ňou problémy." povedala povíšenecky Natália. Mala s sto chutí jej poriadne vynadať. Všetko vo mne vrelo. Cítila som ako démon znova naberal silu. A zrazu som začula vnútorný hlas. Akoby to hovorilo dajké zviera. Bolo to celkom smiešne. Nikdy som zviera nepočula hovoriť. Zrazu nastalo ticho. "Uff. To sa mi len zdalo." pomyslela som si.

"Ale nezdalo, ty naivná krava. Nechápem prečo ma nevypustíš von. Veď nenecháš sa od Natálie len tak osočovať. Alebo si snáď necháš kydať na hlavu. Ha tvoji sprostý rodičia si mysleli že ma dokážeš skrotiť. Ale to sa príliš mýlili." povedal ten príšerný hlas.

"Drž hubu." povedala som si v duchu. Nemyslela som si že ten sprostý démon poslúchne. Natália sa na mňa pozerala. Určite si myslela že vyhrala. Nechcela som jej nechať to potešenie. "Vieš čo. Ja sa do tvojich vecí nestarám. Takže radšej buď ticho. Oka?" povedala som jej. Išlo vidieť že je príšerne naštvaná. Venovala mi jeden namrzený úsmev a vyšla na chodbu. Tiež som sa na ňu usmiala. Myslím že skóre je Natália 0 Jessica 3(pokiaľ započítam aj porazenie tieňov a tých mužov, ktorý ona zjavne ovládala.)