F.E.A.R. [OPRAVA]

F.E.A.R. 21

Nevedela som kde hladať Damiana. Po F.E.A.R-e som si už prehliadku urobila. Rozmýšlala som kde by Damian mohol byť. Nakoniec som dospela k záveru že bude v hlavnej sále. Nechcelo sa mi tam ísť pešo, tak som sa tam jednoducho premiestnila. Samozrejme že Damian tam bol. Už dával rozkazy armáde tieňov. "Neruším?" povedala som. On sa prudko otočil a zlostne sa na mňa pozrel. Otočil sa k tieňom a niečo naznačil tieňom. Tý prikývli a vrhli sa na mňa. Ja som sa len usmiala a vyparila sa. Obzerali sa okolo seba a hľadali ma. "Hore, vy idioti." zakričala som na nich a usmiala sa. Zúrivo zavrčali a hneď ich niekoľko vzlietlo. Ja som sa rozbehla po okraji sály a začala sa im vyhýbať. Pochvíli ma to prestalo baviť a tak som zastala. Tiene sa na mňa vrhli a ja som ich jedným dotykom zabila. Lenže tieňov bolo veľmi veľa ja som ich nestíhala zabíjať. Jeden z tieňom sa dotkol mojej ľavej ruky a mne sa na nej vytvorila dlhá rana, ktorá začala krvácať. Sikla som bolesťou a hneď som si chytila ruku. Tiene toho využili a vrhli sa na mňa. Zrazu sa predomnou zjavil Kimiro v svojej priesvitnej polohe. Nahodil svoj vlčí úsmev a rozplinul sa. Zrazi sa zjavil medzi tieňmi a spálil ich na prach. "Postaráme sa o tiene. Ty zabi Damiana." povedal a znova zmizol. Usmiala som sa a presunula sa za Damiana. "Ahoj." povedala som a chytila ho okolo krku. Začal kašlať a dusiť sa. "Páči sa ti to?" zašepkala som mu do ucha. Ten sa snažil vymaniť z môjho zovretia, ale ja som ho držala pevne. Naklonila som sa k nemu bližšie a pobozkala ho na ucho. Ucítila som ako ho striaslo. Dostala som chuť že sa sním trochu pohrajem. Svoje ruky som mu odmotala okolo pásu a pevne stiskla. "Pusť ma!" zasičal a snažil vytrhnúť z môjho zovretia. Veľmi sa mi to páčilo. Kusla som ho do krku a vysávala jeho krv ako upír. On zasičal od bolesti a ani sa nepohol. Po nejakej chvíli som sa odrhla od jeho krku a pustila ho. Prudko sa ku mne otočil a namieril na mňa zbraň. Videl som jeho váhavý pohľad. "Prepáč." povedal a slačil spúšť. Lenže ako sa guľka dotkla mojej kože, tak sa rozpadla na milión kúskov. Naštvala som sa a znova som objavil za ním. "To si nemal robiť." povedala som a chytila ho za krk. Začala som ho dusiť, lenže ten šmejd nie a nie zdochnúť. Už ma to štvalo, tak som vytiahla nôž a podrezala mu krk. Damian iba zachraptel a mŕtvy spadol na zem. Vtedy zmizli všetky tiene a možno aj iné bytosti čo tu boli. Mala som z tho dobrý pocit. Otočila som sa a zrazu som sa objavila pred vchodom F.E.A.R.-u. Naposledy som sa pozrela na vchod a povedala: "Prepáčte." Povzdychla som si a odišla preč. Bolo mi jedno že sa okoll zbiehajú ľudia a zisťujú čo sa deje. Musela som ochrániť tých nevynných ľudí, pred tými šmejdmi, aj keď mi ich bolo ľúto. Zastala som a pozrela som na oblohu. Začalo pršať a ja som nechala aby kapky stekali po mojej tvári. "Odpustemi to čo som urobila." povedala som a rozplakala sa. Nemohla som sa vrátiť do internáru, ale ani domov. Rozhodla som sa túlať len tak po meste a snažiť sa ostať v utajení. Nikto nemôže vedieť, kto som. Odteraz začínam nový život.

Takže toto je úplne posledná kapitola F.E.A.R.-u. Ale aby ste neboli sklamaný rozhodla som sa písať pokračovanie. Bude sa volať
F.E.A.R. 2 - Temná bohyňa. Neviem kedy ju zverejním, lebo teraz mam rozpísaných veľa poviedok. Ale dúfam že sa bude páčiť ako táto poviedka. Takže pozdravujem všetkým mojích čitateľov. Vaša JaneWalsdorf.:)