F.E.A.R. [OPRAVA]

F.E.A.R. 20

Chodila som po chodbách F.E.A.R.-u a nechtami som sa zarívala do steny.  Už ma nebavilo ich stále hladať. Už ani na svoj nos som sa nemohla spoliehať, lebo tý šmejdi zakrili svoj pach. Nevedela som čo robiť. Zastala som a načúvala. Nič. Ani hlások. Pohla som sa ďalej.Chodila som len tak a nechty znova zarívala do steny. Zrazu som začula za sebou kroky, ale robila som že ich nepočujem. V ruke som zrazu ucítila niečo kovové. Kútikom oka som sa pozrela na svoju pravú ruku. Držala som v nej dlhý nôž, ktorý mal veľmi zvláštne zakrivenú rukoveť a nakonci krištálovú lebku. Ten človek bol čím ďalej tým bližšie. Ja som sa len pousmiala a prudko sa otočila. Za mnou stála Nat a snažila sa ma bodnúť. Ja som sa jej len tak tak vyhla. Tá sa na mňa naštvane pozrela a znova sa na mňa vrhla. Ja som sa znova uhla, lenže ona stále na mňa útočila. Už ma to pekne štvalo. Keď sa ma znova snažila bodnúť, zdvihla som svoj nôž a bodla jej ho do ruky. Upustila svoju smiešnu zbraň a chytila si ruku, lebo jej začala veľmi krvácať. Uškrnula som sa a vrhla na ňu. Zdvihla ku mne zrak a uvidela môj výraz a ostrý nôž v ruke. Skríkla a ja som jej do srdca zabodla nôž. "Dobrú noc." povedala som a nahlas sa rozosmiala.. Už len zabiť Damiana a F.E.A.R. bude navždy porazený. Pozrela som sa na Nat, ktorá ležala na zemi a pozerala sa dakam do neznáma. Naklonila som sa nad ňu a povedala: " Neboj všetci skončíte v pekle. Budete sa tam smažiť ako šváby. Zhnije te tam ako prasatá a budete pykať úúúplne za všetko." Usmiala som sa a  odišla od nej. Hneď som mala lepšiu náladu. Stále som sa usmievala a vtedy som dostala ten nápad. Otočila som sa k Nat a vystrela som ruku. Z dlane mi vyletel čierny oheň a spálil ju na prach. "Pápá, vrahyňa." povedala som a odkráčala preč. Sme mocný. Veľmi mocný. Muhahahaha. povedala som si v duchu. Tými mocnými som samozrejme myslela Kimira aj Ikiriho. Bez nich by som to samozrejme nezvládla.