F.E.A.R. [OPRAVA]

F.E.A.R 13

Nikolas ostal na ošetrovni a ja som zatiaľ išla do izby. Išla som len tak po chodbe, ale v polovičke som zastala. Zrazu som začula veľmi podivnú hudbu. Boli tu husle. Nepamätám sa, že by sa niekto  učil hrať na husle. Znova. Znova nikto nebol na chodbe. Privrela som oči. Tá hudba stále znela tak som sa vydala za ňou. Najprv pomalým krokom a potom behom. Netrvalo dlho a dostala som sa do veľkej sály. Všimla som si že je tam kopa detí a ich rodičov. Zrazu som ho uvidela. Bol to vodca. Niečo kričal. Všetci sa triasli. Zrazu som znova začula tie husle. Otočila som sa. Zbadala som dievča, ktoré na nich hralo. Bolo pomerne vysoké. Malo dlhé blond vlasy a bolo oblečené do bielich šiat. Pozrela sa dolu a odrazu stuhla. "Uteč!" zakričala na mňa vystrašene. Všetci sa sa otočili a pozerali sa na mňa. "TO JE ONA!" skríkol vodca. "Chyťte ju!" zareval. Dala som sa na útek. No bolo to marné. Do cesty sa mi postavili dvaja muži. Nevedela som kade mám ísť. Zrazu ma nohy prestali poslúchať a ja som sa rozbehla oproti stene. Skočila som a zrazu som.... bežala po stene? Bolo to neuveritełné. Zrazu sa mi to začalo páčiť. Odrazila som sa od steny a skočila na druhú stranu. Urobila som to znova a zrazu som sa ocitla na internáte. Všetci na mňa pozerali ako na debila. Uvedomila som si že vysím dole hlavou. Usmiala som sa a nejaké baby začali vrieskať. Odrazila som sa a zoskočila na zem. Ostatný o krok ustúpili. Radšej som nechcela vedieť čo som tu robila. Môj démon zjavne nechcel, aby si ostatný niečo pamätali. Všetci skameneli a potom potriasli hlavou. Vduchu som si vydýchla. Nikto nič nevidel ani nepočul. Povedal môj démon. Uhm máš pravdu. Povedala som v duchu. Ostatný si zrazu začali šepkať a pýtať sa ostatných, čo sa stalo a ako sa sem dostali. Ja som išla spokojne po chodbe a trochu sa usmievala. "Jess! Počkaj." zakričal niekto. Otočila som sa. Zrazu som myslela že odpadnem. Za mnou bežalo to dievča, ktoré som videla pred chvíľou. Poobzerala som sa dookola a uvedomila si že som znova v tej chodbe. To dievča konečne dobehlo ku mne. " Počkať odkiaľ ma poznáš?" povedala som s kľudom. "Nie je to snáď jedno." povedalo to dievča udychčane. Chvíľu bolo ticho a potom spustilo. "Nechcem byť na teba zlá Jess, ale dávaj si pozor na Nika. Nenechaj aby ťa ovládol." "Počkaj odkiaľ poznáš Nika a prečo si naňho má davať pozor." povedala som prekvapene. "Ou myslela som že ma zpoznáš. Ja som predsa Natalia." povedala. Vyvalila som na ňu oči. Takže Natalia v skutočnosti vyzerá takto. "Ja viem že som odporná, ale inak to nejde. Nik nesmie zistiť, že ťa chránim." povedala Nat. Nemohla som uveriť. Nik, ktorý mi chcel veľmi ochotne pomôcť ma chce ovládnuť! Tak to mu nedovolím. Všimla som si že Nat zmyzla a ja som znova na internáte. Rozmýšlala som nad tým a na druhej strane prečo by som jej mala veriť. Bola som z toho tak trochu zmätená. Stála som len tak na chodbe. Po chvíli som sa spamätala a išla som do izby. Bola som dajako ospalá. Prisla som do izby, zavrela za sebou dvere a hodila sa na postel. Zavrela som oči. Mám z toho guláš. Prečo by som mala Nat veriť. povedala som si v duchu. A prečo nie? povedal môj démon. A prečo áno?! odpovedala som. Dávalo by zmysel čo tá Nat povedala. Je len jeden človek ktorý nás vie ovládať. Povedal. Počkať. Nás je viac? spýtala som sa. "Áno." povedal niekto nadomnou. Otvorila som oči. Uvidela som na sebou čierneho vlka. "Aaaaa." skríkla som a zároveň spadla z postele. Ten vlk naklonil hlavu a nahodil vážne smiešny ksiktík. Lepšie som si ho prezrela. Bol celý čierny. Labky mal červené a koniec chvosta tiež. Mal aj červené oči. Chvíľu som ho sledovala. Potom som nazbierala všetku odvahu čo mi ešte ostala a dotkla sa ho. No skôr moja ruka prešla jeho telom. "Aaaa." skríkla som prekvapene a odtiahla som ruku. Ten vlk sa usmial a povedal: "Si asi jediná, ktorá nezačala histericky kričať keď ma zbadala." Chvíľu mi trvalo než mi to došlo. "Ty si môj démon?" spýtala som sa. "No né. Som zubková víla." povedal ironicky. Potom sa usmial a dodal: "Ja som Kimiro." Usmiala som sa. Jeho meno sa mi páčilo aj keď som nevedela čo znamená. " Mohol by si mi povedať čo si myslel tým že je nás viac?" spýtala som sa. "No okrem mňa existuje ešte môj brat. Ten je zapečatený v tvojom otcovi, pokiaľ už nie je v nikom inom. A čo sa týka toho ovládania. Jediný kto nás vie ovládať je..." nedokončil lebo niekto otvoril dvere. Bol to Nik. Pozrela som sa na postel. Kimiro už tam nebol. "Deje sa niečo? Myslel som že sa s niekym rozprávala." povedal. Neisto som sa usmiala a blúdila pohľadom po izbe. Všimla som si že Nik sa mňa chladno pozerá. Chcela som ho zmiatnuť. Uprene som sa zhľadela na Jennin stôl. Nikolas sa otočil a pozrel sa tam. Zrazu som vedľa seba uvidela Kimira. Priblížil sa k Nikovi a chystal sa ho uhriznúť. "Čo tam vidíš?" spýtal sa Nik a začal sa otáčať. Vtom Kimiro zmizol tak rychle ako sa objavil. Keď sa Nik otočil, tak som sa naňho milo usmiala. Tiež sa usmial a odišiel z mojej izby.