Reason to Live or to Die

20.kapitola - Nevedomé priznanie

Mohlo byť niečo po polnoci, no aj tak som tu na ulici stretla zopár ľudí. Mojím cielom bolo ísť za Leom, zistiť čo sa deje a vrátiť sa k stýkovi ešte pred svitaním. Zistila som, že cesta trvá najdlhšie vždy, keď som nervózna. Pravdou bolo aj to, že strýkove vinohrady boli takmer na druhej strane dediny. Najradšej by som bola u Lea čo najskôr.

Opatrne som pristúpila k bránke a zazvonila som. Ani známka po hocijakom pohybe.

,,Leo, si tu?" zakričala som, no odpovedi som sa nedočkala.

Opatrne som chytila kľučku, a na moje prekvapenie, bolo otvorené. Prešla som kúsok až k veľkým dreveným vchodovým dverám. Silno som zaklopala, a tentoraz som akokeby niečo začula. Dvere sa otvorili a stál v nich neznámy muž.

Už chcel niečo povedať, no ústa som otvorila skôr.

,,Hľadám Lea... Nikto mi neotváral, len som vošla a..."

,,Je tu, poď," prerušil ma a usmial sa.

Vošli sme, no vnútri bola tma ako vo vreci.

,,Anna?" ozval sa Leov hlas, pravdepodobne prichádzal z pohovky.

Keď si moje oči zvykli na prítmie, uvidela som ho sedieť na druhej strane miestnosti.

Sadla som si vedľa neho a začala som: ,,Počúvaj ma, kvôli tebe som nedokázala ani zaspať, tak mi teraz povedz, čo od teba chcela tá polícia!" povedala som nahnevanejšie než som plánovala.

Až teraz som mu v rukách zbadala pohár plný nejakého alkoholu, pravdepodobne to bolo Martini.

,,Políca chce hlavne, aby som im pomohol dolapiť Barbadossu a jeho ľudí," povedal, odpil si a pohár položil na stôl.

,,Pýtali sa ma na čiastku, ktorú som si od nich požičal a na čo som si ju požičal. Keď som im povedal, že na opravu podniku, hneď zistili, že je to tu tak trochu nelegálne..." pokračoval, ,,Uzavrel som tak s políciou dohodu,"

Z jeho dychu som zacítila, že tých pohárov alkoholu mal v sebe viac.

,,Akú dohodu?!" povedala som.

,,Ak polícii pomôžem dolapiť Barbadossu a jeho mužov, odpustia mi nelegálnosť avšak mám si potom okamžite začať vybavovať papiere na nehnuteľnosť a povolenia..." povedal.

Uf, bola som rada. Bála som sa, že polícia bude oveľa drsnejšia k tomuto prípadu. Aj sama by som sa na ich mieste zachovala asi drsnejšie.

,,Buď rád že boli taký zhovievavý. Keď som mal trochu vypité a zastavili ma, hneď mi zobrali vodičák!" ozval sa muž, ktorý mi prišiel otvoriť.

Ani som si nevšimla, že sedí na druhej strane miestnosti, z jeho hlasu bolo počuť, že bol spití, pravdepodobne viac než Leo.

,,A prosím ťa? Koľko si mal vypité bratku?" povedal Leo.

,,Ale iba jeden a pol promile!" povedal.

,,A že sa čuduješ!" povedal Leo a odpil si ďaľší glg.

,,To je tvoj brat?" spýtala som sa potichu.

,,Ale jasné, to je môj mladší brat Mario. Mario toto je Anna, a Anna toto je Mario!" povedal hlasno. To ma trocha prekvapilo, netušila som, že má brata.

,,Teší ma, ale teraz už naozaj budem musieť ísť," povedala som, radšej to nechám na ráno, kým im ten alkohol nevíjde z hlavy.

,,Nieeee, ostaaaň!" povedal Leo a chytil ma za ruku a stiahol ma späť na gauč.