ʙ ᴀ ʙ ʏ-ᴋᴛʜ;ᴊᴊᴋ

5-»ᴀ ᴄ ᴄ ɪ ᴅ ᴇ ɴ ᴛ«

„Poď za mnou,” zašepkal a začal ma ťahať po dlhej chodbe až sme sa ocitli v jeho izbe. Nemohol som racionálne premýšľať, ja viem jeho meno!

Jungkook.Jungkook.Jungkook.

Keby sa toto niekto dozvedel...Bože, veď toto si nemôžem nechať pre seba, toto je pikoška storočia!

„Prepáč,” zrazu Bejby prehovoril. Ach, som zvyknutý mu tak hovoriť...

„Za čo?”

„Za to, čo sa chystám urobiť.”

„Čo sa chy-.” Nedopovedal som, pretože mi chytil hlavu a silno mi ňou tresol o dvere. Zažmurkal som očami a zahnal slzy, ktoré sa prebíjali na povrch, pred očami sa mi zahmlievalo  a o pár sekúnd som videl len čierno čiernu tmu a spadol do Bejbyho náručia. Čo mi to spravil?

ᴀ ᴜ ᴛ ʜ ᴏ ʀ ' s 🌙 ᴘ ᴏ ᴠ.

Jungkook si vzal nehybné telo Taeho do náručia a položil ho na svoju posteľ. Odhrnul mu vlasy z čela a na chvíľu sa na neho zapozeral, jeho krásna tvár prinutila Kooka vysloviť svoje meno, aj keď nechcel, preto mu to musel spraviť. Keď sa Tae prebudí nebude si tento deň pamätať, silná rana do hlavy postačí na to, aby starší dostal výpadok a zabudol jeho meno. Jungkook si povzdychol a šiel do kuchyne sa najesť, medzitým rozmýšľal čo bude robiť, pretože nevedel kedy sa Taehyung prebudí.

„Zas si to spravil?” Vyrušila ho z premýšľania jeho matka a on sebou mykol.

„Neovládol som sa, bol proste nádherný a strašne na mňa tlačil.”

„Neudrel si ho silno však? Dúfam, že zabudne len na tento deň, nie ako Jimin.”

„Mami, s Minom to bola nehoda, stáli sme pri schodoch, a keď som ho udrel spadol.”

„Zlatko, ale ten chlapec...tvoj bývalý najlepší kamarát teraz ani nevie kto si,” povzdychla si, Kookova matka brala svojho syna takého aký je, ale nesúhlasila s metódami zabúdania. Pred rokmi Jimin Kooka vytočil a tak mu dal mladší päsťou do tváre, nanešťastie stáli blízko schodov a tak sa chlapec skotúľal dole, Kook rýchlo zavolal sanitku, neskôr, keď sa naňho šiel pozrieť začal Jimin kričať nech vypadne, že ho nepozná a nechce s ním rozprávať. Jungkookovi to zlomilo srdce, ale nechal svojho najlepšieho kamaráta na pokoji. Bude lepšie ak zostanem sám, tak nebude možnosť prezradiť svoje meno. Pomyslel si a uzavrel sa do seba, a tak sa z neho stal Bejby. 

„Už som sa cez to preniesol mami, bolo to pred tromi rokmi..,” zamrmlal a nabral si jedlo, radšej si ho vzal do izby, aby nemusel poslúchať kecy jeho matky. Dvere od izby potichu otvoril a skontroloval, či sa Taehyung už náhodou neprebral. Keď zistil, že ešte stále spí, začal pokojne jesť, zatiaľ čo si vychutnával jedlo tak si vytiahol mobil a prechádzal všetky sociálne siete, strašne sa nudil a už chcel, aby sa Taehyung prebral, aj keď...teraz si musí dať pozor a neprezradiť svoje meno.

ᴛ ᴀ ᴇ ʜ ᴜ ʏ ɴ ɢ ' s 🌙 ᴘ ᴏ ᴠ.

Moje zmysly začali fungovať naplno a ja som si uvedomil, že som spal. Spal? Nepamätám sa, že by som šiel spať... Neskutočne ma bolela hlava a tak som sa za ňu chytil a pomaly otváral oči. V izbe bolo šero a tak som sa snažil rukou nahmatať stolík, kde som mal lampičku, no ona tam nebola...čože...kde mám lampičku? Zamračil som sa a rozhliadol sa, počkať...toto nie je moja izba.

„Už si hore?” Mykol som sebou, oh Bože ako som sa zľakol!

„U-uh áno, k-kto si?”

„Bejby.” Bejby? Čo robím u neho doma? On rozpráva? Čo sa to deje?!