ʙ ᴀ ʙ ʏ-ᴋᴛʜ;ᴊᴊᴋ

13-»ᴠ ɪ ʟ ʟ ɪ ᴀ ɴ«

„Ahoj miláčik," pozdravil ma Bejby, keď som k nemu nastúpil do auta.

„Ahoj...myslíš si, že je dobrý nápad voziť sa autom?" Zneistel som.

„Budem si robiť čo chcem, Tae," povedal a pobozkal ma na pery. Následne naštartoval motor a vyrazili sme, o pár minút sme vchádzali na parkovisko a tak som svoje telo zaboril, čo najhlbšie do koženej sedačky, aby ma nebolo vidno.

„Čo stváraš?" Zasmial sa a odpútal sa, vystúpil a prešiel na stranu spolujazdca, otvoril mi dvere, no keď som sa k ničomu nemal tak ma odopol a vytiahol na ruky ako malé decko, zaujímalo by ma ako sa mu to podarilo. Svoj stisk na jeho páse som zosilnil a hlavu si zaboril do záhybu medzi krkom a ramenom. Nechcel som sa pozerať ako sa tvária moji spolužiaci, sú závistiví a určite na to doplatím...musím sa držať Joonieho alebo Bejbyho, pretože situácia na tejto škole je veľmi zlá, čo sa týka mojej popularity a ešte stále som neprišiel prečo. Možno že sa správam ako priveľké decko? Teraz sa ani nečudujem, keďže som na Bejbym nalepený ako kliešť.

„Dobre, môžeš ma pustiť," zamrmlal som a pomrvil sa, nohami som dopadol na zem a zo zadného sedadla si zobral tašku.

„Dnes je ten ples..," začal a chytil ma za ruku.

„Bejby~," zamrnčal som. Nechcelo sa mi o tom vôbec baviť, aj keby som tam šiel tak nemám žiadny kostým.

„Prosím TaeTae-hyung," zakňučal a v rýchlosti si predo mňa kľakol.

„Bejby!" Spanikáril som, do matky to vyzerá akoby ma žiadal o ruku. Ľudia si začali šuškať a zastavovali sa.

„Povedz, že pôjdeš...povedz áno," uškrnul sa.

„Dobre, súhlasím, áno!" Vykríkol som, bol som nervózny z ich pohľadov a ani som si neuvedomil ako to mohlo vyzerať.

„Milujem ťa!" Vyskočil na mňa a dravo ma pobozkal. Zatackal som sa dozadu, to svalnaté prasa je naozaj ťažké.

„No poďme," pustil som ho a chytil ho za ruku.

„Mám pre nás aj kostými," uškrnul sa na mňa a prehrabol mi vlasy.

„Ty si vedel, že budem súhlasiť!"

„Nie, dúfal som v to," upresnil a keď smd boli pri mojej skrinke oprel ma o ňu.

„Ako vždy, čakám ťa na obede a pred školou, potom pôjdeme ku mne sa pripraviť a medzitým môžeme stihnúť aj niečo iné~," zavrnel a zasmial sa.

„Nezvykaj si na to!" Tresol som ho, „dobre, idem do triedy vidíme sa na...výtvarnej a obede," pobozkal som ho a vydal sa na matiku. Ešte som sa zastavil u Joonieho v triede, aby som sa ho opýtal, či ide na ples...tss taká nezmyselnosť.

„Ahoj hyung," pozdravil som ho a sadol si na jeho lavicu.

„Ahoj zlatko," pobozkal ma na líce a usmial sa. Začervenal som sa, prečo mi všetci dávajú také prezývky?

„Hyung...ideš na ten ples?"

„Áno! Bože ja sa tak strašne teším! Predstav si...pozval som Hoseoka a on súhlasil, po škole nám spravím romantický obed a na plese bude ten správny čas požiadať ho o to, aby bol môj priateľ," zasníval sa.

„To som rád hyung," zasmial som sa.

„A ty ako? Je na teba Bejby dobrý?"

„Hmm, aj my ideme na ples...tak nejak ma prinútil, takže sa tam uvidíme," zaškeril som sa. „Idem už do triedy, pretože o chvíľu zvoní, ahoj vidíme sa na obede!" Zakýval som mu a rozutekal sa, aby som to stihol. Rovno ako som došiel nám učiteľka rozdávala papiere a tak som si napísal písomku, ďalšiu som mal výtvarnú, takže ako sa dalo čakať Bejby ma stále pošťuchoval a otravoval, potom som mal psychológiu, z ktorej sme tiež písali písomku. Našťastie tie ďalšie tri hodiny ničoho som prežil a už si to cupkal na obed, aby som sa stretol s mojimi priateľmi.