ʙ ᴀ ʙ ʏ-ᴋᴛʜ;ᴊᴊᴋ

7-»ʀ ᴏ ᴜ ɢ ʜ«

„Ľúbim ťa hyung.”

„Aj ja teba zlatko, a teraz poď...ukážeš mi kto sa ti smial,” pohladkal ma po hlave a ruku si dal na môj pas.

„Čo si vlastne robil vonku?”

„Nechcelo sa mi tam sedieť tak som sa šiel prejsť,” pokrčil ramenami. Zastavili sme pred výtvarnou triedou a ja som strnul.

„Neboj sa, budem tam s tebou,” povzbudivo sa na mňa usmial a otvoril dvere, strčil ma dnu ako prvého, nečakal som to a tak som sa potkol a skoro spadol na zem, ale zachytil som sa katedry, všetci vybuchli do hurónskeho smiechu a mne sa znovu chcelo plakať. No v momente ako sa z dverí vynoril hyung všetci prestali. Sklonil som hlavu a došiel až na svoje miesto.

„Máte nejaký problém?” Zahrmel svojim hrubým hlasom, no nikto mu neodpovedal.

„Fajn, to som rád, pretože ak ešte raz uvidím Taeho smutného, dám vám penisom po krku, dúfam, že sme sa pochopili,” psychopaticky sa usmial a postavil sa za mňa. Uvoľnene som sa o neho oprel a zavrel oči, jedine pri ňom som sa cítil v bezpečí...bol mi ako starší brat.

„Uf, Namjoon...mala by som na vás nakričať, ale keďže mám rešpekt pred vašim otcom nechám to tak...Taehyung, zadala som vám, aby ste namaľovali vaše najmilšie miesto, tak do toho,” zdvihla palec hore a ja som sa do toho pustil. Ceruzkou som si načrtol dve osoby, bol som to ja a hyung ako ma pevne drží v náručí, jedine tam som sa cítil bezpečne...chránený od zlého sveta.

„Aish! Tae zlatko, otec mi píše, že mám za ním okamžite prísť, zvladneš to tu bezo mňa?”

„V poriadku hyung, choď,” usmial som sa naňho a on ma pobozkal na čelo, potom odišiel. Srdce sa mi stiahlo strachom, bál som sa, že ako náhle hyung odíde všetci do mňa začnú kopať a smiať sa mi, ale nič také neprišlo.

Keď hodina skončila plátno som si uložil do skrine, kde nechávame naše nedokončené práce. Ostal som tam ako posledný, aby som sa nedzi nimi nemusel strkať. Keď som skriňu uzamkol a otočil sa, všimol som si Bejbyho, ktorý sa na mňa odo dverí pozeral. Nepovedal som ani slovo a kľúče vložil do šuplíka.

„Prepáč,” prehovoril.

„Huh? Za čo?”

„Za to, že som ťa nemohol ochrániť.”

„Ale mohol, stačilo by ak by si prehovoril, vlastne...to všetko sa stalo kvôli tebe, ak by si na mňa vtedy neprehovoril nič by sa nestalo,” odfrkol som si a cestou von som do neho vrazil. Nemôžem uveriť tomu, že kvôli svojej hlúpej Bejby povesti ma nechal, aby sa na mne všetci zabávali, nechápem prečo som sa musel zamilovať práve doňho, sakra...veď ani nepoznám jeho meno!

Frustrovane som si rukou prehrabol vlasy, mám chuť sa na všetko vykašľať a ísť domov, ale nemôžem vynechať školu. Zo skrinky som si vzal veci na ekonómiu a hľadal triedu, kde ju budem mať. Na smiech ľudí som takmer zabudol až kým som nezapočul nejaké dievčatá, ktoré sa chichotali a pokukovali po mne. Aaaish, to sa im páčim alebo sa na mne smejú? Úzkosť zase prichádzala a tak som urýchlene naklusal do triedy a sadol si do zadnej lavice, prosím nech už príde hyung, prosím. Ekonómiu máme spojenú so štvrtým ročníkom takže aspoň na jednej hodine mám oporu. Všetci sú vo štvrtom, len ja, Min a Bejby sme v treťom, a ajtak mám s Minom ledva dve hodiny...

„Už som tu zlatko~,” zatiahol Joon a sadol si vedľa mňa.

„Čo od teba chcel tvoj otec?”

„Ále, našiel si novú priateľku a tak ma požiadal, aby som sa na večeri, ktorá je dnes správal slušne,” mračil sa.

„Ale tebe sa to nepáči...,” zapolemizoval som.

„Samozrejme, že sa mi to nepáči! Tento mesiac je to už štvrtá a každá jedna chcela otca len pre peniaze a dobre vieš, že ja také neznášam.”

„To je mi ľúto hyung...,” zamrmlal som a začal sa hrať s lemom môjho trička.

„Poď sem,” pritiahol si ma do objatia a začal ma hladkať po chrbte, sem-tam mi dal bozk na temeno hlavy.

„Máš tu Bejby,” prehovoril a ja som sa pozrel do dverí, kde stál. Hneď som svoju hlavu zavrtal do hyungovej hrude...nechcel som ho dnes vidieť. O pár sekúnd som zacítil nádhernú vôňu, ktorá patrila rozhodne Bejbymu, no nepohol som sa ani o centimeter.

„T-ty.” Počul som koktať hyunga a tak som sa pozrel do jeho tváre, strnul som na moment, pretože pri ňom stál Bejby a niečo mu šepkal do ucha.

„Čo ti povedal?” Vyhŕkol som, keď odišiel.

„Že...že sa ťa nemám dotýkať inak dopadnem zle,” zamračil sa. „Pff, uvidíme kto dopadne zle, ten malý fagan!” Rozčuľoval sa.

„Hyung...kľud, nepočúvaj ho. Ja si to s ním vybavím, nie som jeho majetok.”

„On si to asi myslí.”

„Tak nech na to rýchlo zabudne,” zamračil som sa a pozrel sa dozadu, kde sedel. Sledoval ma s jeho prenikavým pohľadom a ja som sa zachvel. Nie! Takýto vplyv na mňa nemôže mať. Zamračil som sa a hlavu otočil na hyunga, dal som mu jemný bozk na líce a hlavu si zložil na jeho rameno. Takto je mi hneď lepšie.

—❄—

Ayo Jenniers🎄

»Prajem vám šťastné a veselé Vianoce! 🎄❄

»Predvčerom som mala narodeniny a chcela som časť vydať už vtedy, ale...neydalo. 😂 No aa, ďalšia kapitola by mala byť až na Silvestra, a mám taký pocit, že sa tam už niečo konečne začne diať 😂💕