ʙ ᴀ ʙ ʏ-ᴋᴛʜ;ᴊᴊᴋ

8-»ᴠ ɪ ʀ ɢ ɪ ɴ ɪ ᴛ ʏ«

Domov som šiel celý sklesnutý a vyčerpaný, najradšej by som si dal aspoň týždennú pauzu od školy, ale nemôžem.

„Mami?” Zakričal som do domu, ale odpovedi sa mi nedostalo. Sú vôbec niekedy doma? Rozhodol som sa, že si spravím obed a tak som zamieril do kuchyne, nechcelo sa mi robiť nič prevratné a tak som si uvaril Ramen. Keď som dojedol odišiel som do svojej izby a zvalil sa na posteľ, zhlboka som sa nadýchol a potom vydýchol. Chcel by som mať pri sebe bejby a vdychovať jeho vôňu...no sklamal ma. Ale veď prečo sa čudujem, ani ma nepozná prečo by ma mal ochraňovať a tak sa vzdať svojej dlho budovanej popularity? Ja som známy len vďaka Joonovi a to aj teraz nejak krachuje, neviem čo sa tým ľuďom stalo, že sú na mňa takí zlí. Bol som na nich príliš krutý? No každopádne, mal by som sa bejbymu ospravedlniť, chápem, že kvôli mne by nepovedal ani slovo pred ľuďmi. Posadil som sa a vzal mobil do rúk, na facebooku som zadal meno baby, hneď prvá bola jeho fotka a tak som na to klikol a poslal mu žiadosť, hneď som mu aj napísal.

Kim Taehyung
ahoj. potrebujem sa s tebou porozprávať, mohol by si prísť ku mne? 

Mobil som položil vedľa seba a čakal. Ani po pár minútach sa nič nedialo a tak som zamieril do kúpeľne, aby som sa osprchoval, len mi to prospeje.

Niekto zvonil. Neustále, akoby si sadol na zvonček a proste tam sedel. S dupotom som mieril k vchodovým dverám a mal som v pláne zabiť kohokoľvek kto tam stál, bol som uprostred sprchy!

„Ste nor-.” Haha zmena plánu. Pred dvermi stál Bejby.

„Ahoj, písal si mi, že sa chceš porozprávať a tak som tu,” oznámil mi a prekĺzol pomedzi mňa dnu. Chvíľu som ešte stál medzi dvermi a potom zavrel dvere, silnejšie som si stiahol opasok na župane a preligol slinu. Našiel som ho sedieť v obývačke ako preklikáva programy v telke.

„Chovaj sa tu ako doma...,” zašepkal som tak, aby ma nepočul.

„O čom si chcel hovoriť?” Otočil sa na mňa a telku vypol.

„Chcem sa ti ospravedlniť. Nemal som právo sa uraziť, chápem, že kvôli mne by si nepovedal ani slovo a chápem aj to, že ti nestojím za to, aby si ma chránil, pretože ako vidíš niesom taký...silný a bad boy vyzerajúci ako ty. Mrzí ma ako som sa choval...” chvíľu bolo ticho, no potom sa z hlboka nadýchol a ja som vedel, že to čo povie nebude vôbec dobré.

„Prečo si myslíš, že mi za to nestojíš?” Uchechtol sa.

„Mám oči, vidím ako sa ku mne správaš. Ale nevadí ja to chápem, asi by si už mal ísť.” Zavzlykal som a tackavým krokom odišiel do svojej izby. Nevládzem sa naňho pozerať, pre mňa rozhodne znamená veľa a jeho znechutený pohľad ma len bolí. Sadol som si na kraj postele a započúval sa, kedy tresnú dvere.

„Prečo by som mal odísť?” Trhol som sebou ako som sa zľakol. Aaish! Je ako duch...

„Prosím, nerob mi to ešte ťažšie...,” zúfalo som zašepkal. Bejby si povzdychol, počul som kroky a následne ako sa prehla posteľ pod jeho váhou. Pre psie nohy koľko váži? Keď sa na neho pozriem tak je chudý takže to musia byť svaly, ktoré sú také ťažké, ooooh kriste on má určite aj brušáky a svalnaté ruky a aj stehná! Môžem si chytiť? Len trošku...

„Si...si v poriadku?” Opýtal sa ma, keď bol nahnutý cez moje rameno a pozeral sa do mojej tváre. Vedel som si predstaviť ako vyzerám, keď nad niečim snívam a tak som rýchlo prikývol.

„Hmm.” Sadol si za mňa a ruky obtočil okolo môjho pása. Ja som hovoril, že ma svalnaté ruky... Trhane som sa nadýchol a svojimi rukami som mu jemne prešiel po tých jeho. Oh oh, také jemné...