ʙ ᴀ ʙ ʏ-ᴋᴛʜ;ᴊᴊᴋ

15-»ᴅ ᴀ ᴅ«

„No tak...poď k nám Taehyung, hlasy študentov rozhodli, že si kráľovná," vyzvala ma riaditeľka k pódiu. Nesmelo som vykročil a sklonil hlavu k zemi, práve teraz som sa cítil nesmierne trápne, určite v tom má prsty Hoseok a Namjoon...prečo proste nemohla vyhrať nejaká barbína? Samozrejme, že by som žiarlil ak by tancovala s mojim chlapcom, ale aspoň by som sa vyvaroval tým pohľadm, čo na mňa hádžu.

„Gratulujeme víťazom, teraz vás poprosím, aby ste uvoľnili parket a dovolili im zatancovať si," predniesla riaditeľka a na hlavu mi nasadila dievčenskú korunku, pff. Študenti sa nám rozostúpili, Bejby ma chytil za ruku a dotiahol do stredu diania, letmo sa dotkol môjho pása a pritiahol si ma k sebe, rezignoval som, že teraz zohrávam úlohu ženy a tak som sa tak snažil aj tancovať, našťastie všetku iniciatívu prebral Bejby, ach...ten všemohúci chlap.

„Vyzeráš úžasne, Taehyung," pochválil ma a hlavou ukázal na korunku. Neodpovedal som, vďaku som mu preukázal jemným bozkom do kútiku pier. Jeho stisk na mojom pase zosilnel a dych sa mu zadrel. Zdá sa, že takéto letmé dotyky mu prinášajú viac potešenia ako keby som sa na neho rovno vrhol. Jemne som vzal svoju spodnú peru medzi zuby a z pod hustých mihalníc sa zadíval do očí chlapa, ktorého milujem.

„Nerob to...prosím," tlakom na moju bradu mi uvoľnil nebohú peru a prešiel mi po nej palcom. „Ani si nedokážeš predstaviť, čo pre mňa znamenáš," zašepkal a oprel si čelo o to moje.

„Ty pre mňa znamenáš ešte viac, Bejby," zapriadol som a vášnivo ho pobozkal.

„Poďme na vzduch," vzal ma za ruku a ťahal ma naprieč tancujúcim študentom.

„Kedy pôjdeme domov?" Rozrušene som sa opýtal. Nechcel som tu byť.

„Ty tu nechceš byť?" Šokovane pootvoril ústa.

„J-ja. . .necítim sa tu dobre, chcem byť len s tebou," zašepkal som a pritulil sa k nemu.

„Ach, bábika. Dobre.., ale keď prídeme domov, tak sa so mnou vykúpeš," pohrozil mi prstom a začal ma ťahať k autu.

„Prečo si taký bohatý?”

„Vieš Taehyung. . .raz si ťa vezmem, a všetko, čo je moje bude aj tvoje."

Moje srdce. On...môj chlapec si ma chce vziať? Bože, asi som dostal infarkt.

„Bejby, sme ešte mladí a nepoznáme sa tak veľmi, nehovor niečo také...absurdné," zamračil som sa. Môj chlapec má, neviem koľko rokov, ale asi ako ja- 19, neviem jeho meno, ani obľúbenú farbu, jedlo, nič!

„Poviem ti o sebe všetko, milujem ťa Taehyung tak tomu neprestávaj veriť. Budeme navždy spolu." Povzdychol som si, je nemožný.

„Prepáčte, že vás vyrušujem. Ty, voláš sa Jeon J-."

„Stop!" Vykríkol Bejby a zarazil toho chlapa, čo sa pred nami zjavil. Oh, ten chlap vie jeho meno. Jeon. . . budem aj ja Jeon, keď si ho vezmem?

„Ako sa opovažuješ na mňa hovoriť, ty zkurvysyn!" Bejby ma postavil za seba, a zaťal päste. Hej...nemusíš ma brániť ty idiot! „A nevolaj ma menom! Už nikdy, rozumieš?! Už dávno niesom tvojim synom, tak sa zober a vypadni." Zavrčal a schmatol ma za ruku, hodil ma na sedadlo spolujazdca a sám si sadol za volant. Vycúval neuveriteľnou rýchlosťou, až gumy zapišťali.

„Bejby, upokoj sa," položil som ruku na tú jeho a znepokojene naňho zazeral. Kto bol ten muž?

„Zničil mi život," zavrčal. „Obral ma o detstvo, znásilnil ma, on...miloval moje meno, dával mi rôzne prezývky. Preto ho tak neznášam, Taehyung." Oh, môj chlapec. . .