ʙ ᴀ ʙ ʏ-ᴋᴛʜ;ᴊᴊᴋ

19 - s ɪ ᴄ ᴋ

Po preplakanej noci som sa zobudil ako totálny úbožiak, oči opuchnuté, tvár lepkavá, vlasy rozhádzané...naozaj ako degeš. S povzdychom som sa radšej vybral do sprchy, kde som strávil najmenej štyridsať minút, väčšinou sa osprchujem za desať minút no teraz som tú dlhú sprchu potreboval. Ako vždy som sa osušil a nakrémoval, vlasy som si učesal a išiel sa obliecť, na dnešok čierne veci budú stačiť. Ako som dnes v noci povedal... Do školy nejdem, aj mame som to povedal. Dnes zo seba spravím úžasného človeka, nechcem Bejbyho stratiť.

Pešo som sa vybral do nejakého kaderníctva, no dal som si záležať, aby vyzeralo luxusne, nechcel by som vyzerať po odchode katastrofálne, takže na tom rozhodne šetriť nebudem.

„Dobrý deň, máte voľno?" pozdravil som slečnu za recepciou.

„Dobrý, áno máme, aké je vaše želanie?"

„Chcem sa prefarbiť, vlastne, len trochu zosvetliť a taktiež trošku podstrihnúť, ak by sa dalo."

„To bude ale zmena, všetko sa dá, tak poďte," kývla na mňa a zaviedla ma do veľkej miestnosti, kde boli všetky tie kadernícke haraburdy.

„Navrhnem, aby sme zakryli zrkadlo, čo vy na to?"

„Dobre," nadýchol som sa a zavrel oči, som zvedavý ako budem vyzerať.

—✨

Po krutých -neviem koľkých hodinách sedenia- mi slečna odkryla zrkadlo a ja som naozaj na chvíľu stratil slová. Jej práca bola dokonalá a ja som bol teraz perfektný.

„Ďakujem," usmial som sa na ňu a na recepcii zaplatil nemalé množstvo peňazí. Chce sa mi plakať... Z kaderníctva som si to namieril do obchodného centra a veľmi rýchlo si nakúpil outfit na zajtra. Potom som si sadol do reštaurácie a objednal poriadny obed. Keď mi prišla polievka, zazvonil mi mobil, srdce mi bilo ako splašené, pretože som si myslel, že mi volá Bejby. A bol to on, vypol som si zvonenie a nechal to tak. Včera to možno bol nejaký skrat a chce sa mi ospravedlniť alebo nebol a chce sa so mnou oficiálne rozísť. A ja niesom pripravený ani na jedno.

So stiahnutým žalúdkom som zjedol ten obed a pobral sa domov, veci som si odložil a pozrel sa na seba v zrkadle. Bol som nádherný, tá farba mi pristane... Zobral som mobil do ruky a nejakej spolužiačke si napísal o poznámky a úlohy, nečakal som dlho a poslala mi toho až až. Pustil som sa do toho tak veľmi, že som z toho aj zaspal...

Zobudil som sa uprostred noci na sucho v ústach tak som musel ísť so zalepenými očami do kuchyne sa napiť, napúšťal som si čistú vodu a celý pohár vypil. No akosi som stále cítil škrabanie v krku, snáď nebudem chorý... pre istotu som si spravil bylinkový čaj s medom a išiel si ľahnúť na gauč do obývačky, pustil som si telku, aby som nezaspal a s teplým čajom v ruke som začal pozerať rozprávku čo išla na minimaxe. Pomaly som usrkával z pohára a nevedomky zatváral oči, skoro som sa aj olial takže pre vlastnú bezpečnosť som odložil čaj na stôl a lepšie sa uvelebil na gauči, ani neviem ako a zaspal som.

„Taehyung! Čo robíš doma? Nemal si byť v škole?" Počul som hlas niekde v pozadí. Cítil som sa hrozne, ten čaj mi asi nepomohol, v krku ma bolelo a škriabalo a bolela ma hlava.

„Hyung?" Jedným okom som sa pozrel na Namjoona a opäť ho zavrel, ešte ani oči som nedokázal otvoriť.

„Si v pohode?"

„Tak po prvé, s tebou sa nerozprávam a po druhé: potrebujem ísť k lekárke," zakašľal som. No fasa, takže celá moja premena môže ísť do riti. Pretrel som si oči a postavil sa, tackavými krokmi som došiel do kúpeľne na záchod a rovno si aj vyčistil zuby a umyl sa, v izbe som na seba obliekol nejaké tepláky a tričko a vrátil som sa naspäť dole za hyungom.

„Čo si robil, že si taký chorý?"

„Stresoval sa, čo asi," prekrútil som očami a zobral do ruky kľúče od domu. Cestou necestou som s hyungom neprehovoril ani slovo, nasral ma tak prečo by som sa s ním mal rozprávať, vie niečo čo ja nie.

„Vďaka za odvoz, môžeš ísť," zakýval som mu a vošiel do abmulancie, vytiahol som si papierik s čislom štrnásť a sadol si na stoličku, asi po pol hodine som sa dostal dnu k sestričke.

„Dobrý deň," pozdravil som.

„Dobrý deň, aký je váš problém?" Opýtala sa ma a usmiala sa.

„Všetko ma bolí, hlavne hrdlo a hlava a trochu kašlem," povedal som jej aj keď neviem prečo.

„Dobre, o chvíľu ťa zoberie pani Doktorka, potrebuješ asi nejaké potvrdenie do školy?"

„Áno, ale ešte neviem ako dlho budem doma to povie tá vedľa."

„Samozrejme, zatiaľ to len vypíšem." Odvedľa vyšiel pacient tak som ja vošiel a pozdravil sa.

„Dobrý deň, tak čo vás trápi?" Opýtala sa ma lekárka a ja som zopakoval to, čo som povedal sestričke.

„Dobre, tak poď a otvor ústa, vadí ti palička?" Opýtala sa, ale aj tak mi ju už strkala do úst.

„Máš trochu opuchnuté a červené hrdlo s povlakmi," povedala mi a vytiahla paličku, s rukami ma chytila aj za krk a stláčala.

„Bolí?"

„Nie," odpovedal som.

„Dobre, uzliny zväčšené nemáš, ale máš angínu, predpíšem ti antibiotiká aj probiotiká, na ten kašeľ len nejaký calcium a keď budeš mať bolesti hlavy tak nalgesin alebo paralen podľa toho čo ti najviac zaberá, sestričke povedz že týždeň si doma, keby sa ti zhoršil stav tak príď."

„Dobre, ďakujem, dovidenia," podala mi papierik a odišiel som.

„Týždeň som doma," povedal som sestričke, vypísala mi ospravedlnenku, dala pečiatku a odišiel som. V lekárni som si kúpil lieky a pobral sa na pešo domov, zas až tak ďaleko to nebolo. Cestou som si kúpil nejaký čaj harmančekový lebo mi už dochádzal a aj cestoviny a tvaroh, lebo som ešte nič nejedol a pre moje oslabené telo je tento obed prijateľná varianta. Zastavil som sa ešte aj v schránke, kde som mal nejaké balíčky z aliexpresu a odomkol si dom, vyzul som sa a vybalil nákúp, zatiaľ som si spravil len čaj a išiel si sadnúť do obývačky. Položil som čaj na stôl, zapol telku a prikryl sa dekou, na chvíľu som zavrel oči a oddychoval som.

„Prečo si mi nedvíhal?" Následoval šok a slzy v očiach.

—✨—

Ayo ladies and gentlemaaan ~

2 and 1/2 tousand years later

— ešte som nezomrela tak sa vám hlásim s novou kapitolou, tak snáď vás poteší. Neviem akým spôsobom ma zasa chytilo písanie tak uvidím, že čo z toho vznikne.

—pekný deň vám prajem v tých hnusných školách, chvála Pánu Bohu ja som z nej už vyšla, ani som maturovať nemusela haha (vôbec sa nevysmievam hej)

—čaute pusinky moje ✨🥰