kapitola 72 vločka

808 1 0
                                    

Alej. Vidí zasneženú ulicu. ,, Zabočte ! " súri taxikára,  mrzne,  jemu odpadnú snáď palce na nohách,  ešte jedna a slepá ulička. ,, Kai čuš ! ",  chápe averziu Florence voči priateľovmu spievaniu,  presedlala žánrovo, splýva oboch hudobný repertoár, ale ešte niekedy,  vo chvíľach kedy si za nedbalo privretými dverami detskej trsá pri hlasu platonického zaľúbenia a pristihne ju spievať na chlapčenskú kapelu ,, aaaaaa ",, pobozkaj, pobozkaj ma ! ".

Nemelodickým škriekaním nastáva rizikový stupeň a teda zmrzačenia, žalostne prasknú bubienky i povyteká z uší krv, netalentované vrieskanie,  kruté pre sluch.

Polohluchosť i ochotná šoférova profesíjnosť doviezť ,, tieto detská " do tepla domova,  podobajú jeho vnúčatám a inak ako na sto percent vykopol. Pri zdravom rozume.
,, Refrén " bubnuje prstami po stehnách,  neladí ani jeden správne takt,  o hudbe netuší zďaleka nič.
,, Sme na mieste "
,, hej "
,, Kai poď ! ",, no tak ",, Kai "
,, aha "
,, to je dobré "



Lovkyňa a čarodejník Where stories live. Discover now