Lovkyňa a čarodejník

kapitola 16 odkazová schránka

Alabastrová, prežiarená pleť a krvavočervené pery, nádherne, hodvábne, blonďaté pramene sa hompáľajú za uvoľneného stúpania na špičky prstov a bezprostredne si vymýšľa prirodzené prelínanie tanečných krokov a pri vyrtení sa jej nadvihnú biele šaty, pripomínajúce viktoriánsku, nočnú košieľku. Nádherná. Nevníma Floriána, hustými mihalnicami zaklipká a počúva nevypovedanú hudbu on si len matne spomenie ktorú a cíti ju svojím spôsobom pri sebe ako dotyk vetra na pokožke zanecháva husiu kožu a hrejivé svetlo, nevzdáva sa a konečne sa upriami naňho rozšírenými zreničkami , modrými dúhovkami s drobnými zlatými zrniečkami, ktoré si všimnete len zblízka, ak máte to šťastie a nepretržite sa môžete utápať v tých úžasných očiach. Pohľadom sa vpíjajú do seba a venuje mu špeciálny úsmev iba pre neho. Ten ho dostáva do kolien. Pohybom úst naznačí slová,, ľúbim ťa Florián ". Ilúzia strhavo sa rozplýna pri zaklopaní na drevo, síce si nalepil zákaz vstupu, nerušiť na dvere detskej. A mykol sa, no jeho mágia naberá na sile rýchlejšie a preto sa Alison chce chápavo rozlúčiť vzdušným bozkom. Voľný čas trávi precvičovaním, zdokonaľovaním sa, nedokáže inak prekonať smútok za Alison. Musí ju aspoň vidieť a zobrazuje si ju každý deň zo spomienok, tých najkrajších, spoločných fázach ich života a s vypätím najskrytejších síl svojho vnútra. Postupom vizualizácie vyzerajú živšie, farebnejšie a pred sebou nemá len podobu ducha, ale kompletne Alison. A háčik je ako vzduch, svetlo, vietor. Jej odchod preňho znamenal vytrhnutie bíjuceho srdca z hrude. Vie, že ju miluje a verí jej a ju ospravedlňuje, že mu ešte nevolala. Neprestajne hľadajú útočisko pred lovcami. Sú na cestách. Inak by sa ozvala. Dovtedy sa prvý chopí telefónu pri každom zvonení s náramným želaním si aby to bola ona. No neznamená to, že nevytočil jej číslo a automaticky ho nepreplo do odkazovej schránky a počul priateľkyn hlas. Zvolal sladký, ťahavý ako med a upokojujúci čoby ohriate mlieko pred spánkom,, práve sa ti nevenujem, lebo sa učím v škole alebo trávim čas nad dôležitými vecami ",, a ak si to ti Ian ľúbim ťa ". Neprestáva klopanie a mykanie kľučky,, Ian ",, obed je hotový ",, poď konečne, inak vychladne " povzdychne si,, nie som hladný ",, to nebola prosba " vysvetľuje mu mama, porazenecky vydýchol, na rozlúčku pobozkal Alison na pery a ona sa rozplynie ako hmla, zmizne. Chvíľu tam len tak stojí, roztvorí viečka až, keď sa upokojil. Radšej sa ide nejesť. Vážne mu mama chýbala, odkedy sa vrátila, snaží sa im vynahradiť každú sekundu, čo bola preč. No jeho nadšenie z jej prítomnosti zahaľuje smútok za Alison. Pod vedením chlapskej ruky jedli samé polotovary, vyprážané ryby, hamburger, chilli, donážku číny, pizzu obohatenú o zeleninový šalát, nebol zdravý pre opečené kúsky pravej, anglickej slaninky a ak mu chýbala skutočná, práva, varená strava, tak proste zišiel dole k babičke a tá mu upiekla holúbky prepchaté plnkou. No keď otvoril dvere nečakal pred nimi mamu. ,, Ian trápenie raz skončí " aj by jej povedal, že nevie aké to je stratiť milovanú osobu, no ona to zažila na vlastnej koži. ,, príde slnko, leto, prázdniny ",, vráti sa Bill " jediné slovo, vniklo myšlienku, slnko je v lete príde za ním v lete " nadšene obíjme mamu,, mami si génius " opadáva z neho neistota, koľuje nával hrejivého pocitu, ktorý vyvolá nádej. Všetko raz bude dobré.,, zatiaľ by si mohol tráviť viac času na čerstvom vzduchu ",, ako Anna a Flynn " dohovára Floriánovi,, pýtali sa na teba ",, veľmi pozoruhodné deti ",, milé ",, kŕmili rybičky, kačky suchým chlebom ",,  zbierali ohorky, ktoré babke aj nám nejaký chuligáni nechali na záhrade " Florián hlasne preglgne,, chceeeeeeeeeem jesť! " buchoce príborom Florence a on odvetí,, idemeeeee! "