Lovkyňa a čarodejník

kapitola pierka

Nevnímal opakoval ,, Gerdy to ma mrzí ",  mumlal.

Nevolal a chodil ako bez duše.  Neobťažoval. Netlačil na ňu a dával priestor. Záplava sms. Svrbeli ho brušká prstov.

Rozbúchava plameň, na minútu nevyhasol oheň v srdci.

Mrzol. Krištále bodujú krvavo vnútro. Plaší. Deň sa vliekol,  nikde ju nevidel. Šťastie premenlivé na dosah. Prednášky sa zlievali,  neudržal súvislé myšlienky. Vypínal.  Ucítil. Vibrovanie, zježili chĺpky za krkom,  prešlo mrazivé chvenie chrbticou,  uvidel. Postávala.

Nervózne si hrýzla peru. Červené. Napuchnuté krvavé. Poškuľovali sa uprene po sebe nemohol prestať. Čaká. Zízanie podobné srnca do reflektorov. Čumí. Stŕpne. Otáľa. Pomalúčko popravde si dodávala odvahu, ošíva. Vyprázdnila chodba.

,, Prepáč " šepla.

Strela. Pristúpila bleskovo k nemu bližšie a dívali sa  uprene do očí, a on dúfal že uvidí aká je pre neho cenná,  vzácna. Vzdychla. Mal strach. Poznala  rozpadáva sa na kúsočky. Bál sa pohnúť. Vlepila bozk priamo na pery,  oplácal krehko. Pritláčal. Nežne a  nádherne voľný málom si prisahal, potom čo Rí zdvihol do vzduchu viac nepustí. Zaháňal plač,  rozplakal. Bušiace srdce. Prebehol hovorový maratón, strach zdanlivo obávanie sa najhoršieho. Rozdelili. Povie ,, nedokáže ",, zakázané ľúbiť ťa ako ty mňa " nevyslovila premietalo v rôznych dôvodoch a tie sú docela rozumné ale opúšťa odhodlanie strácanie minúty bez nej a čo keby si berie naplno. Neodpustia.

Hlboko vnútri vzťah zakorenili, nezmizne. Vášeň a vzrušenie. Ožiaruje ich temnú existenciu. ,, Prosím prepáč ignoráciu "

ospravedlnenie rozechveje nerv v tele. Zahreje. Prítomnosťou žiarivým úškrnom, oblažuje. Zasahuje srdce sálajúce hrejivé. Iba jej vďakou. Obsypávala božtekmi. Prekonával pochybovačné tríznenie dôvera je kameň, základom je akceptujú sa navzájom ?, záleží. Vydržia hádam.

Vážne. Držal Rí pri sebe sťa kliešť pred očami ostatných sa vyhýbali laškovaniu vykrikovala Gerdy, tá po nich hádzala vankúše a vyhadzovala ho z izby,  čo je komu do toho koľko času prespáva vo vlastnej internátnej izbe,  vzbudzujú sliedivé pohľady. Nehodlal prísť ani o jednu sekundu,  o neodvratnom závere vie,  kým nikto nevyriekne dohrali sme. Opona padá a milencom vypršali repliky, nie je možné pokračovať. Dôvera valí dole.  Vzrušenie skončí.

Nalepenie. Voľné dni,  prázdniny cítil sa voľný a s kým objavil krásne. Dvaja. Blbli, nie sú viacej deti zabávali sa bezhlavo,  vášnivo horúce padanie dolu a dával lásku. Správali,  žili v predstavách. Odriekavali detskú riekanku. Strefovali. Nechali. Utekal. Priamo k útesu a skoku do vodného víru. Malo sa neodvažitelné snívanie stať súčasťou spomienok,  vedel že zostatok budúcnosti by bol matný,  a stále by sa pýtal kde si. Kam môže ísť bez Rí,  nedokázal čeliť osamostatneniu rozpadom. Dosiahnuť,  prepadlo eufórické na prach, utekal pred sebou. Bojujú. Odkedy poznajú role. Hrošiu kožu. Kameň zo srdca, alebo je výhra pružné ?.  Zavrel viečka, ohrozuje  príbuzenstvo. Tlak zlomí ťažké ľúbiť. Dokáže ? a zachráni najradšej zakričí ,,  osloboď ma uvidím zlomený svetlo ",, zober ma späť ",, chcem len aby sme zostali inak nedokážem byť šťastný stačí niečo medzitím ",, čakal som na teba večnosť a si môj domov,  zaháňaš chlad " v srdci by mal hurikán. Dokáže hovoriť kľudne ?. Kleslo. Prirodzené inštinkty zahaluje.

Zarezalo bodavo znovu po mesiacoch,  tých najlepších. Áno keď ten okamih nastal. Nazdával. Zostávalo zopár mesiacov. Chcel sa utopiť vo fľaštičke známeho parfúmu.  Plával. Po prvom dotyku ním paralizovalo,  proste energia. Letmé. Prchala. Zabodávalo. Ostrým ukrutne priamočiarým prehliadaním do srdca.

Chýbala mu tak veľmi, až cítil fyzickú bolesť a je možné nájsť spôsob vytvorenia brnenia cez ktoré by  smútok ani bolesť strateného neprenikli.

Opatrnne nesie v náručí a uvedomujúci si som otec,  nesiem dieťa. Svoje. Nehovorila Gerdy o trojičkách ?.

,, Budem teta a rodiča ťa prerazia " zdvíha kútiky ,, neviem,  neviem ",,  rozsekajú nás " škerí posmešne hláskom ,,  myslím na metaforu a nie doslova " zaháňala vyrieknuté obavy ,, bude drsné Ian "

,, Dieťa "

Smrtelne vážným hlasom ,, o trojičkách som ti hovorila " stávajú chĺpky na šiji.

Ešte viac pritisol, len aby jej bez slov dal najavo, že je všetko v poriadku a že chce a po chvíle váhania odpovedal. Zovrel opatrne, mal strach, že pevnejšie objatie môže rozmačkať. Kráča rozhodne a obozretne. Opláca.