kapitola 56 zima

934 1 0
                                    

,, Orion ",, táto je Polárka ",, Veľký voz ",, súhviezdie Vodnára ",, Malý voz " prstom naznačuje body kam pozerať,  tie sa rozžiarili,  jasné diamanty,  chladné svetlo. Zima sála. Vlieva do žíl. Otočí hlavu. Brní energia od neho. Vzrušujúce a ju ukľudňuje. ,, Génius " obdivuhodne znázornená galaxia ,, vážne ťa hviezdy berú " mrkne po čarodejníkovi.

Sebaisto zažmurkal, v noci sám sa vydá za čistej oblohy, ťažké pre mestský, pulzujúci život a hodiny skúma hviezdy. Neodradzuje teplota.

Čo dokáže prekračuje očakávania, privedie galaxie,  planéty, hviezdne súhviezdia priamo nad nich. Premkne závan ľadové spŕšky. Strach z neznáma a zahanbenie pohltí nádhernými, desivími čarom.

Je chladno, hrubšie múry. Užasnutá leží na chrbte pozoruje nebesá postele a textília sa premenila. Nočná obloha. Zaplavuje okuzlujúcimi záhadami. Hviezdi žiaria a trvá tisíce rokov kým svetlo hviezd dostihne a niektorých vyhasnutých svetlo putuje a čarodejník kúzli. Pozorujú hviezdy. Obdivuje ich jas. Miluje.

,, Florián "

,, áno Rí "

,, nezabudla som "

Lovkyňa a čarodejník Kde žijí příběhy. Začni objevovat