Belaver

1

"Letha, už si hotová? Kázal som ti pripraviť sa pred pol hodinou!" Skríkol mladík, jeho hlas sa rozoznel do každého kútu malého domčeka. Pripomínalo to skôr chatrč, ale ani jeden z nich si nikdy nedovolil sťažovať sa na rodičovský dom.

"Nemôžem nájsť stuhu a bez nej tam prísť nesmiem!" Odvetilo dievčatko v modrých šatách. Siahali jej po kolená a zakrývali tak nepekné jazvy na nohách. 

"Predsa som ti ju včera dal! Nevrav, že si ju stratila!" Dal sa do hľadania, no už na prvý pohľad mu bolo jasné, že na chodbe určite nie je. 

"Nestratila, len neviem kde je." Uprela na neho zelené oči s previnilým výrazom. 

"Letha! Ak prídeme neskoro, potrestajú ma. Vieš, že nesmieme meškať."

"Viem, prepáč." Mladíkovu pozornosť upútal kus látky trčiaci z vrecka na jej šatách.

"A toto je čo?" Dievčatko mu vytrhlo stuhu z ruky hneď ako sa po ňu načiahol. 

"Vedela som, že som ju niekam schovala."

"Niet divu, že ťa mama pomenovala Letha. Raz niekde zabudneš aj hlavu." Dievča posmutnelo a sklonilo hlavu. 

"Prepáč, zabudol som, že ich nemám spomína. Čo tvoje nohy?"

"Dnes bolia menej." Letha zdvihla sukňu a ukázala bratovi popálenú kožu.

"Škoda, že si nestihol prísť skôr. Možno by si zachránil aj ich." Dodala ticho, mladík ju pohladil po vlasoch a sklonil sa, aby jej videl do očí.

"Hej, máme stuhu, tak už môžeme ísť." Toto robil vždy, keď o tej noci rozprávala. Zmenil tému, aby sestru nevidel nešťastnú. Bola pre neho všetkým.

Letha si uviazala čierny pásik popod biely golier a urobila takmer dokonalú mašľu.

"Počkaj! Ešte otcov nôž!" Rozbehla sa späť do domu ignorujúc jeho volanie.

"Letha! Ten si nemôžeš vziať!" 

"Schovám ho, nik ho neuvidí!" Presviedčala ho úpenlivo a on jej, ako obyčajne, nedokázal povedať nie.

"Dobre. Ale poďme už!" Dievča vybehlo z domu ako prvé, počkalo kým brat zavrie dvere a potom spolu s ním utekalo do centra. Okolo rady domov sa napokon dostali až k veľkej hale, odkiaľ znela hudba. Dnes mala byť Letha prijatá na výuku, no jej chovanie bolo značne odlišné od ostatných detí. Belaver bol neraz za jej prehrešky trestaný bičovaním, a aj teraz sa obával nepríjemností pre ich neskorý príchod.

"Kde ste boli? Všetky deti sú už nastúpené tamto!" Ukázal vpravo ich sused Mael, keď ich pri sebe zbadal. Belaver sa sklonil k sestre a snažil sa prekričať hudbu.

"Postav sa ku nim a rob to, čo ti prikážu, dobre?" Dievča prikývlo a bežalo ku skupinke detí. Než však stihlo zdolať schody a pripojiť sa, zastavili ju dve silné ruky.

"Kam sa ženieš?" Hudba prestala hrať a Letha uprela oči na ostré črty Parlota, veliteľa ich kolónie a nočnej hliadky. 

"Na nástup." Odvetila pohotovo, Belaver zatajil dych, tušil problémy.

"Ideš neskoro! Skús to o rok!" Odvrkol jej prísne.

"Prečo? Ešte sa nezačalo." Oponovala mu, nemohla počuť bratove tiché myšlienky, v ktorých dúfal, že bude mlčať.

"Ja povie, kedy sme začali. A vravím ti, ideš neskoro." 

"Letha, popleta!" Zvolal nej posmešne akýsi chlapec stojaci v prvej rade. Dievčatko ho prepálilo pohľadom.