Belaver

3

"Som Belaver." Podal mu ruku, keď sa Addie vybrala bočnou uličkou medzi domami a oni ju nasledovali. 

"Ronnie. Čo si jej spravil, že je tká nabrúsená? Teda,... viac než inokedy." Stíšil hlas, aby jeho otázku počul len on. 

"Chcem jej vrátiť láskavosť. Zaplatila mi noviny." Ronnie sa zamračil a trochu pochybovačne na neho pozrel.

"Si bezdomovec? Popravde nevyzeráš na to. Alebo ti len chýbali drobné? To je fuk. Vieš o tom, že noviny sa dajú nájsť aj v koši a prakticky nedotknuté? Najčastejšie si ich ráno kúpia cestou do roboty nejaký bohatí šmejdi, preletia titulky a pred firmou ich hodia do smetí. Nemusíš ich kupovať, stačí len hľadať. Nie, že by som to robil vždy ale dá sa na tom ušetriť pár centov." 

"To je rozumné." Prikývol, hoci nemal poňatia, kto sú šmejdi ani čo znamenajú titulky. Ale Ronnie znel ako človek, ktorý vie, o čom hovorí. 

"Musel si na ňu spraviť dojem, keď ti ich zaplatila. Keď mne chýbalo pár centov len sa škodoradostne usmiala." 

"Smiem sa niečo spýtať?" Odhodlal sa na neho otočiť s otázkou.

"Jasné."

"Trpí nejakou chorobou? Vyzerá mlado, ale jej vlasy sú sivé." Ronnie mu najprv venoval nechápavý pohľad a potom sa zachichotal. Belaver na neho hľadel tak vážne, že sa napokon zamračil a ukázal na Addie rukou.

"To nie sú jej vlasy, kámo."

"A čie teda sú?" Obaja na toho druhého zmätene hľadeli. Ronnie si nebol istý, či to Belaver myslí vážne, alebo si z neho robí žarty. 

"Tuším mala pravdu, že si cvok. Ale aspoň bude zábava. Toto je už tretia farba, čo má na hlave. Popravde sa mi viac pozdávala s hnedými, ale ani modré neboli na zahodenie. Každý sa za ňou obzeral a ona im venovala povrchný pohľad, hoci to robí aj teraz. A často. Nemáme veľa hotovosti, ale ona si aj tak vždy nájde peniaze na tie somariny. Len aby nevyzerala tak ako predtým. Chápeš." 

"Ronnie!" Otočila sa k nim zrazu. Zastala pred vysokým plotom, ktorý za sebou skrýval dom, aký Belaver nikdy nevidel. V porovnaní s tými, v akých žila jeho komunita to bolo obrovské. Určite by sa dnu vošli všetci vrátane detí. 

"Ak už ste  vy dve hrdličky skončili, mohli by sme ísť dnu."

"Tadiaľto?" Spýtal sa Belaver prekvapene. Nevidel nijaký vstup, bránu či priechod. Addie sa uškrnula a pretočila očami.

"Nie, hlavnou bránou." odvetila ironicky, no Bel sa nahol dozadu a keď zbadal, že brána je neďaleko od nich, vybral sa vpravo, priamo k nej. Ronnie ho zdrapil za rukáv a stiahol späť k nim

"Šibe ti? Jasné, že hlavnou bránou nejdeme! To by sme sa rovno mohli nechať zabásnuť." vysvetlila mu Addie a Ronnie na neho zvedavo pozrel.

"Prelezieš to?" Belaver chvíľu mlčal, očami si premeriaval kovové spleti siahajúce nad jeho hlavu. 

"Je samá ruka a noha, bude to pre neho hračka." šepla Addie a prebehla ho skúmavými očami. 

Bel vystrel ruky hore a zachytil sa, aby mohol nohy zaprieť na múrik, v ktorom bol kov upevnený. O niekoľko sekúnd už bol na druhej strane. Addie s nepriznaným obdivom hľadela na jeho štíhle telo, ako sa prehuplo za plot sťa handrová bábika. 

"Super. Teraz choď k bráne a pusť nás dnu." Nasmeroval ho Ronnie spokojne. Addie ho naliehavo tisla tým smerom, zatiaľ čo Belaver sa tam blížil svojimi dlhými krokmi. Chytil kovové tyče po oboch stranách a potiahol, no brána sa ani nepohla.