Belaver

2

Keď Belaver napokon vzdal snahu vrátiť sa domov, postavil sa na nohy a utrel si mokré líca. Uprel oči k nebu a šepol, akoby jeho hlas mohla počuť sestra, ktorú už zrejme hodili do jamy.

"Vrátim sa k tebe, Letha. Nájdem cestu späť. Sľubujem!" Po týchto slovách sa znova rozhliadol a vybral sa na druhú stranu od lesa. Na jeho prekvapenie, hneď za najbližším kopcom v údolí ležal rozľahlé mesto. Rozbehol sa teda dolu a kráčal, až pokým cestu nezačali lemovať domy. Slnko už bolo vtedy vysoko, pomaly sa chystalo kĺzať po oblohe späť za obzor.

Belaver prekvapene upieral oči na ulicu, na ktorej stálo niekoľko áut. Zdalo sa, že takmer pred každým autom je zaparkované jedno, či dokonca dve vozidlá. Bolo to pre neho udivujúce, pretože u nich videl auto len v hlavnej kolónii a vlastnili ho len vrchní velitelia.

Pobral sa radšej ďalej a keď konečne natrafil na prvého človeka, snažil sa zistiť, kde sa to vlastne ocitol.

"Prepáčte, môžete mi povedať, kde som?"Žena mu venovala zmätený pohľad ale napokon odvetila:

"Houston, chlapče."

"Ďakujem." Kývol jej na rozlúčku hlavou a vykročil ďalej. O mieste zvanom Houston nikdy nepočul. Ale zrejme sa mali lepšie, pretože na cestách sa to hemžilo autami, ľudia vychádzali z honosných domov, žiadny nepripomínal chatrč, v akej žil Belaver so sestrou.

Čoskoro domy vystriedali vyššie budovy a on zbadal pod malou búdkou muža s listami v rukách. Pristavil sa pri ňom a skúmavo si prezeral strany, na ktoré muž hľadel. Zdalo sa, že sú plné informácií.

"Prepáčte, mohli by ste mi to požičať?" Muž sa zamračil a schoval si listy do tašky.

"Nie som charita, chlapče. Noviny kúpiš u Stonea." Chlapík mu ukázal rukou na budovu oproti.

Noviny. Tie teda potrebuje.

Belaver sa vybral priamo tam. Vošiel dnu a rozhliadol sa po miestnosti. Nikde však tie listy nevidel. Preto zamieril za prvú policu pred sebou. Vykročil však tak rýchlo, že nestihol zareagovať na dievča vychádzajúce z toho smeru.

"Hej! Dávaj pozor!" Skríkla po ňom, keď do nej nechtiac vrazil.

"Prepáč." Odvetil jej a radšej sa otočil späť. Za pultom stál muž, ktorý bol zrejme predavač. Belaver k nemu pristúpil a s úsmevom sa spýtal:

"Prepáčte. Máte, prosím, noviny?" Muž spoza pultu mu venoval nechápavý výraz a ukázal rukou vpravo.

"Ďakujem." Dievča ho udivene sledovalo, keď sa pomaly vybral k reálu vedľa nej.

"2017. Rok sedí." Šepol si sám pre seba a potom otočil tvár k nej, keď si všimol, že na neho upiera svoje oči. Zachytil drobný smiech a zvraštil obočie.

"Prepáč, urobil som niečo vtipné?"

"Si zdrogovaný, alebo čo?" Osopila sa na neho a vzala do ruky konzervu z poličky.

"Nie." Odvetil, hoci netušil čo tým mala na mysli.

"Bez urážky, ale vyzeráš tak." Premerala si ho a zastavila sa pohľadom na jeho veľkých zelených očiach.

"Som Bel." Podal jej ruku v snahe byť milý a dozvedieť sa tak viac o tomto mieste, ale odpoveďou mu bol posmešný pohľad.

"Sorry, ale nemám záujem. Magor." Šepla nakoniec a pobrala sa k pokladni.

Belaver ju nasledoval a položil noviny na pult, zatiaľ čo ona už schovávala nákup do batohu.

"Dolár päťdesiat, kamarát." Oznámil mu znudene predavač. Chlapec na neho zmätene pozrel a tak sa do toho vložilo dievča.