Vianočná koleda (Adventný kalendár)

[23.] Prvé Vianoce s tebou

Dnešná poviedka patrí nattallies a obe dúfame, že vás pri čítaní obklopí vianočná nálada. 💙

⛄⛄⛄

,,Nechápem, ako si sa na ňu mohla čo i len pozrieť," povedala naoko urazene, keď kráčala meter odo mňa.

,,Nepozerala som sa na ňu," zasmiala som sa nad jej žiarlivosťou.

,,Jasné," pozerala sa pred seba.

,,Layla, dobre vieš, že ja sa chcem pozerať len na teba," usmiala som sa na ňu a za ruku ju potiahla k sebe.

S červenými lícami sa na mňa uškrnula a pritiahla ma za pás. Ruky som jej obmotala okolo krku a Layla si hlavu oprela o moje rameno.

,,Kira?" zamrmľala mi do krku.

,,Hmm?"

,,Milujem ťa." Hlavu vystrela a s úsmevom sa mi pozrela do očí.

,,Awww, ja teba viac," zasmiali sme a svoje pery som priložila na tie jej.
Po chvíli som sa odtiahla a ustúpila pár krokov dozadu. Pozrela sa na mňa spýtavým pohľadom. Keď som bola dosť ďaleko, tak som sa zohla a ruky som vložila do mrazivého snehu. Skrehnutými prstami som si do dlaní nahrnula kôpku snehu. Vstala som a zo shenu som sformulovala bielu guľu.

,,Nie," povedala a pozrela sa na mňa výhražným pohľadom.

To ma ale nezastrašilo a už uhladenú loptičku zo snehu som hodila jej smerom. Guľa sa jej rozpadla na pleci a ona sa v ten moment zohla k zemi a spravila rovnakú guľu ako ja pred chvíľou. Pred letiacou guľou som sa uhla na poslednú chvíľu. Ani som sa nenazdala a Layla už čupela v snehu a vytvárala ďalšiu guľu.

,,Práve si začala vojnu," skríkla som po nej, keď mi guľa vletela rovno do tváre.

Ďalšiu pol hodinu sme behali po snehu a hádzali po sebe snehové gule.

,,Vzdávaš sa?" zasmiala som sa, keď sa prehla a rukami sa oprela o stehná.

,,Nikdy," povedala zadýchane.

Využila som príležítosť kým lapala po dychu a rozbehla som sa proti nej. Zhodila som ju do snehu a dopadla na ňu. V tom sa spamätala ona a keď som to čakala najmenej, tak sa pretočila a teraz som bola ja tá na zemi. Sedela mi na stehnách a rukami držala moje zápestia, priklincované v snehu nad mojou hlavou. Zasmiala sa a víťazne sa uškrnula. Nahla sa k mojej tvári a spojila naše pery. Chcela som využiť príležitosť a dostať sa nad ňu, ale akoby to čakala a stisk na mojich zápästiach zosilnel. Uhryzla ma do spodnej pery a pomaly sa odtiahla.

,,Poď," povedala s úsmevom na perách, keď sa postavila a podala mi ruku. Chytila som sa jej ruky a ona mi pomohla sa postaviť na rovné nohy.

,,Niečo pre teba mám," povedala stále s úsmevom, keď som sa oprašovala od mokrého snehu.

,,Zatvor oči," nakázala mi, keď z vrecka vytiahla malú krabičku. Položila mi ju do rúk.

,,Môžeš ich otvoriť," povedala a ja som sa pozrela do jej modrých očí. Oplatila som jej úsmev a venovala som pozornosť bordovej krabičke, ktorá mi ležala v dlaniach.

,,Šťastné a veselé," povedala nadšene.
Pomaly som ju začala otvárať a ona ma s nedočkavým úsmevom sledovala.

Otvorila som krabičku a do očí mi padol nádherný, zlatý prívesok na rovnako zlatej retiazke.
Na zlatom prívesku boli vyrezané písmena, ktoré sa cez seba prekrývali, no tak aby sa obe písmená dali rozoznať. Bolo tam K a L ako Kira a Layla.

,,Wow,... ja. Layla. Je to...je to úžasné."
Nevedela som čo na to povedať. Bol proste nádherný.

,,Sú to naše prvé Vianoce spolu, muselo to byť špeciálne," povedala s obrovským úsmevom na tvári.

,,Milujem ťa" povedala som so slzami v očiach a hodila sa jej okolo krku.

,,Aj ja teba, Kira," šepla mi do ucha a dnes už po niekoľký krát naše pery spojila v jedny.