Kde si Láska?

3. Pieseň

Nina
Luna mala asi pravdu. Hneď ako som sa ráno zobudila, nemyslela som na nikoho iného ako na Gastóna.

Okolo desiatej som sa odhodlala mu zavolať.

Gastón - Prosím?
Nina - Gastón...
Gastón - Nina!
Nina - Prepáč, že som včera neprišla.
Gastón - To je vporiadku.
Nina - Mohli by sme sa stretnúť zajtra po škole?
Gastón - Jasné... už si premýšľala nad piesňou?
Nina - Trošičku.
Gastón -Tak fajn... uvidíme sa v pondelok. Ahoj!
Nina - Ahoj...

No a teraz už len prekonať svoj strach z pódia. To bude asi to najťažšie.

Tieto dva dni sa toho až tak veľa nedialo a preto sa presunieme k pondelkovému poobediu.

Sedím v Rolleri, Luna už pracuje na ploche a ja si vychutnávam svoj džús. A potom ho uvidím. Práve otvára dvere a spolu aj s Matteom vchádzajú do Rolleru. V ten moment si namiesto Mattea predstavím seba. Nad touto myšlienkou sa ale strasiem a ďalej sa venujem Gastónovi.

Znovu mi venuje ten jeho ukážkový úsmev. Keby nesedím, tak sa mi už dávno podlomia kolená. A prichádza ku mne.

Gastón - Tak dnes si to už nevzdala a prišla?
Nina - No... ale máme tu jeden problém.
Gastón - A... aký máme problém?
Nina - No... ty až tak nie. To skôr ja...
Gastón - To ten tvoj problém spievať pred ľuďmi?
Nina - No...
Gastón - Nezabudni na to čo som ti povedal. Tvoj strach ti pomôžem prekonať. Vždy si pamätaj, že sme na to dvaja.
Nina - No tak ďakujem...

S Gastónom sme si celkom rozumeli a na téme piesne sme sa dohodli okamžite. A temou je láska. Text začínal asi nejak takto:

Svet sa zmenil
A bolo to náhle
Nič nie je rovnaké
Ani keď dýcham

Vidím Ťa odchádzať
Zabúdam na všetko
Som tvoja láska
Alebo čokoľvek budeš chcieť

Si mojou súčasťout
Potrebujem Ťa
Poď ku mne, prosím...

Sme s ním až nadmieru spokojní. Potom sme sa dohodli, že zajtra donesiem dokončený text a Gastón donesie hudbu. Vraj má niečo, čo sa nám bude dokonale hodiť, ale musí to trochu poupraviť.

Potom som šla domov. A teraz už asi hodinu sedím nad textom a nič mi nenapadá. Moja myseľ je úplne vygumovaná...

No napokon som predsa len niečo vymyslela. Nie je to až tak zaujímavé, no konečne som sa aspoň pohla. S Gastónom sme sa nakoniec dohodli, že niektoré časti si napíše on sám. Text znel asi takto:

Svet sa zmení
Keď prehovoríš
Počujem tvoj smiech
Vidím ho v tvojich očiach

Cítím že přichádzaš
A moje myšlienky
Letia späť k tebe
Cestujú vo vetre...

Hneď na druhý deň sme sa s Gastónom stretli a našu pieseň sme si zaspievali spolu. Znela nádherne. A ten text je jedinečný:

Svet sa zmenil
A bolo to náhle
Nič nie je rovnaké
Ani keď dýcham

Vidím Ťa odchádzať
Zabúdam na všetko
Som tvoja láska
Alebo čokoľvek budeš chcieť

Si mojou súčasťout
Potrebujem Ťa
Poď ku mne, prosím...

V okamihu sa mi zmenil život
Čakal som a nevedel
A teraz zrazu vidím pravdu
Si moja polovica
Všetko je nové

Svet sa zmení
Keď prehovoríš
Počujem tvoj smiech
Vidím ho v tvojich očiach

Cítím že přichádzaš
A moje myšlienky
Letia späť k tebe
Cestujú vo vetre...

Sme tak blízko
A všetko sa točí
Poď ku mne bližšie
Prosím

V okamihu sa mi zmenil život
Čakal som a nevedel
A teraz zrazu vidím pravdu
Si moja polovica
Všetko je nové

V okamihu sa mi zmenil život
Čakal som a nevedel
A teraz zrazu vidím pravdu
Si moja polovica
Všetko je nové...

Slzy mi začali vytekať z očí. Nikdy som neverila, že budem cítiť niečo takéto. Cítiť lásku k niekomu, kto nie je na mojej úrovni. Je zázrak, že si ma vôbec všíma.

Z mojich myšlienok ma vytrhol až jeho potlesk. Stále sa na mňa usmieval a neprestával tlieskať.

Gastón - Spievaš naozaj nádherne Nina. Máš na spev talent...
Nina - To si nemyslím, ale aj tak ďakujem.
Gastón - Nina?
Nina - Áno?
Gastón - No... nechcela by si... no... vieš... ty a ja...
Nina - Teraz ti poviem niečo, čo si mi povedal pred pár dňami. Teraz ma počúvaj! Nádych... výdych... a skús povedať prosím aspoň jednu súvislú vetu.
Gastón - Ty si na tú vetu ešte pamätáš?
Nina - Áno, ale neodbáčaj od témy. Takže čo si mi chcel povedať?
Gastón - No... vieš... ty a ja... no... my... ja... hm...
Nina - Gastón!
Gastón - Išla by si so mnou dnes na kokteil do jednej reštaurácie?
Nina - ...
Gastón - Ako kamaráti samozrejme.
Nina - No... ja neviem... ale tak fajn...
Gastón - Tak ťa vyzdvihnem tu o tri hodiny. Platí?
Nina - Platí...

Ja a Gastón? On ma vážne pozval na kokteil? Ale samozrejme ako kamarátku... no to na tom nič nemení. Cíti ku mne niečo viac ako k obyčajnej speváckej kolegyni? Alebo si chce získať moje srdce aby ma mohol neskôr zničiť? A na koľko báb už mohol skúšať túto taktiku?

Luna - Nina, si v pohode?
Nina - Jasné... Luna?
Luna - Áno?
Nina - Potrebujem od teba pomoc.
Luna - Čo sa deje?
Nina - Gastón... no on... on ma pozval dnes na kokteil... máme sa tu stretnúť o tri hodiny...
Luna - Tak to je skvelé Nina... predpokladám, že ti mám pomôcť s oblečením a make-upom...
Nina - To si teda uhádla...
Luna - Tak poď, pôjdeme ku mne domov.

A ako Luna povedala, už kráčame k nej. V jej izbe si vytiahla všetko potrebné a začala so skrášľovaním. Vyžívala sa v tom až tak veľmi, že som ju musela krotiť. Ale konečný výsledok stál za to...

Na sebe mám oranžuvú blúsku so srdiečkami, čierne úzke rifle, čierne čizmičky s opätkom a na tvári len taký jemný make-up. Vlasy som si nechala voľne rozpustené.

Potom sme sa už iba rozprávali a keď nastal čas, išla som k Rolleru. Prišla som tam a pozrela som sa na hodinky. Mám ešte desať minút a tak som si sadla na lavičku.

Gastón prišiel úple presne. Hneď po príchode ma obdaroval tým najkrajším úsmevom.

Gastón - Si nádherná... ale to si vždy.
Nina - Tak ďakujem...
Gastón - Môžeme ísť?
Nina - Samozrejme...

Ukázal smer a my sme sa vydali na cestu. Park je v noci veľmi kúzelný. Chodník osvetľuje len mesiac, ktorý je práve v splne. Cítim sa ako v rozprávke...

Takže dnes je tu ďalšia časť. Dúfam, že sa vám páči.

No mám zlú správu a to, že som sa rozhodla tráviť tento čas trošku viac s rodinou. Preto nebudú časti vychádzať cez prázdniny (možno až do polroka) kazdý deň a budú vychádzať trochu nepravidelne.