Sinister [h.s.]

Sinister - 1. Kapitola

"Alice," zakričala na mňa mama z druhého konca záhrady a ja som na ňu rýchlo pozrela. "mohla by si z vnútra priniesť omáčky, ktoré som nachystala?"

 

Nemo som prikývla a rýchlo sa postavila zo stoličky, aby som vyšla z bieleho altánku, ktorý stál v stredne našej veľkej záhrady. Bol krásny, slnečný, takmer letný deň a moja mama sa rozhodla usporiadať grilovaciu party pre blízkych priateľov. Nebolo to niečo, čo by som obľubovala, ale niekedy je treba sa prispôsobiť.

 

V kuchyni som na mramorovej linke našla na tácke pripravené rôzne omáčky ku grilovanému mäsu, ktoré som hneď schmatla a trielila von späť von. "Ďakujem, zlatko." Usmiala sa na mňa mama, keď som tácku položila do stredu stola a znova zaujala svoje predošlé miesto.

 

Na mojom stehne okamžite pristála Ianova ruka, ktorá začala na mojej nahej pokožke vytvárať prstami nezmyselné obrazce. Pozrela som sa na bok a pristihla ho, ako ma sleduje nič nehovoriacim výrazom. Ja som sa iba usmiala a svoju ruku položila na tú jeho. Ibaže to nebolo to, čo zamýšľal. Rýchlo ju striasol a tá jeho sa okamžite začala posúvať vyššie a vyhrňovať letné šaty, ktoré som na sebe mala. Jeho dotyky mi robili dobre, ale nebola som presvedčená, či práve táto situácia, kedy sme pri stole s inými ľuďmi - vrátane mojej matky a jeho rodičov - bola tá správna na podobné veci.

 

"Nie ste vy nádherný pár." Usmiala sa na mňa Barbara Cooperová, ktorá sa rada nazýva mojou "budúcou svokrou". Ja som sa iba trochu silene usmiala a ďalej sa pokúšala upokojiť moje splašené srdce, keď sa Ianové prsty dotkli mojej spodnej bielizne. Mierne som sebou trhla a následne na to sa rýchlo poobzerala po prítomných ľuďoch, či si náhodou niekto z nich nič nevšimol. Na moje prekvapenie a tiež potešenie sa tak nestalo. Všetci sa venovali buď tichej debate alebo jedlu, ktoré mali na tanieri pred sebou.

 

"Nebuď taká napätá." Zachrčal mi do ucha Ian a po celom chrbte mi takmer okamžite naskočila husia koža. Nemala by som vôbec nič proti tomu, aby toto robil, ak by sme - opakujem - neboli v spoločnosti iných ľudí, mojej matky a jeho rodičov. Bolo by pre mňa veľmi trápne, ak by si niekto všimol čo robí jeho ruka pod mojimi šatami, zatiaľ čo ostatný veselo jedia a konverzujú.

 

"Tak...to prestaň robiť." zamrmlala som sekane a pokúšala sa vyhnúť pohľadu do jeho modrých očí. "Nie je to vhodná doba." Pokrútila som hlavou a tým rozvlnila moje blond vlasy.

 

Kútikom oka som zazrela, ako sa jeho oči zúžili do tenkých štrbiniek a aby ho nikto nepočul, tak sa nahol ešte bližšie ku mne. Zachytila som pohľad mojej matky, ktorá sa potešene usmiala. Pre ňu to vyzeralo, že si do ucha šepkáme sladké a zaľúbené rečičky. "A si to skutočne ty, čo rozhoduje o tom, ktorá doba ja vhodná a ktorá nie?" zachrapčal mi do ucha hlasom, ktorý jasne prechádzal cez jeho zaťaté zuby.

 

Zalapala som po dychu, keď sa jeho prsty až bolestivo pritlačili na to najcitlivejšie miesto medzi mojimi stehnami. "Si v poriadku?" opýtala sa mama ustarostene a zopár pohľadov od stola sa na mňa obrátilo tiež.

 

"Iste." Usmiala som sa upokojujúco a rýchlo pozrela do svojho taniera, kde bolo stále moje nedotknuté jedlo. "Prepáč." Zamrmlala som potichu smerom k Ianovi, ktorý sa potešene usmial a kývol hlavou, keď jeho ruka opustila moje lono.

 

"Vieš, že to robím pre teba." Nahol sa ku mne a rýchlo ma pobozkal na kútik úst. "A preto, že ťa milujem. Musíš mať ku mne rešpekt." Jeho pery sa skrútili do ešte väčšieho úsmevu a ja som iba prikývla. "Dnes večer si to ešte vyjasníme." Dodal po chvíli.