Sinister [h.s.]

14. Kapitola

Cítila som sa ako väzeň. A teraz už nie iba, ako väzeň vlastných myšlienok, ale doslova. Z Harryho domu som nemohla vyliezť ani na krok. Niežeby mi to zakazoval – pravdepodobne sa vôbec nezaujímal o moje blaho a o to, že som tu bola – ale preto, že som sa bála. Nechcela som sa akýmkoľvek spôsobom dostať do kontaktu s Ianom alebo mamou, ktorá mi neustále telefonovala, ale jedinú správu, ktorú odo mňa dostala bola, aby si o mňa nerobila starosti.

            Nič urobiť nemôže, som predsa dávno dospelá a môžem si robiť čo sa mi zachce a byť kdekoľvek, hoci tento dom nebolo miesto, kde by som túžila byť.

            Bola som osamelá, zúfalá a doslova na pokraji zrútenia. Iba kvôli môjmu tehotenstvu – ktoré mi bohužiaľ veľa radosti nedodávalo – som sa nútila aspoň niečo zjesť. Tretí deň môjho pobytu tu a Niallovho odchodu a ja som stále čakala na zázrak. Že sa jednoducho zobudím, ako to často býva vo filmoch, keď sa niečo stane, ale hlavná rola sa napokon aj tak zobudí do v celku ružovej reality. Moja realita bola iná. Temná, tmavá a okolo dokonalosti ani neutekala.

            Snažila som sa nemyslieť neustále na moment, kedy príde Niall, pretože neprišiel, nezavolal a neozval sa. Celé tri dni som bola zatvorená v izbe, ktorá mi bola pridelená hneď prvú noc, ako ma Harry priviedol. Chodila som iba na raňajky, obed a večeru, keď ma Kate zavolala. Ona bola jediná, ktorá sa ako tak starala o moje zdravie a neustále mi pripomínala, že teraz sa nestarám už iba o seba, ale aj o dieťa. A mala pravdu. Akokoľvek neplánované bolo moje tehotenstvo, nemohla som nechať trpieť aj plod, z ktorého o pár mesiacov bude malý človek.

            Harryho som za ten čas nestretla ani raz. Jediný krát som ho nevidela, ale zato som ho počula. A nie iba jeho, ale aj tri rozdielne spoločníčky, ktoré si priviedol každú jednu noc, ktorú som tu strávila. A musím priznať, že počúvať vzdychanie dievčat, ktoré doslova vrieskajú Harryho meno na celý dom nie je niečo, pri čom by sa dobre zaspávalo. Tiež som však nemohla povedať, že iba toto bolo dôvodom mojich prebdených nocí.

            „Večera.“ Strhla som sa, keď som v izbe začula čísi hlas a rýchlo obrátila pohľad na Kate, ktorá sa ospravedlňujúco usmievala. „Prepáč, nechcela som ťa vystrašiť, ale kričala som na teba.“ Vysvetlila a ja som rýchlo prikývla, keď som k nej pomaly kráčala.

            „Zamyslela som sa.“ zamrmlala som. Hoci bola Kate veľmi milá a priateľská, tak už dávno pochopila, že zo mňa veľa slov nedostane. Nijako mi neublížila, ale neverila som jej. Trvalo dlho, kým som si niekoho k sebe pripustila. Iba jedinú výnimku som urobila a to pri Ianovi a aj to sa ukazuje, ako tá najväčšia chyba, akú som kedy urobila. Nechcela som sa opäť uzatvárať pred ľuďmi, ale stále viac a viac sa zdá, že kedykoľvek inému človeku preukážete dôveru, tak v je v ľudskej povahe ju zničiť tým najhorším možným spôsobom.

            „Ďakujem.“ Pousmiala som sa, keď predo mňa Kate postavila plný tanier s polievkou, z ktorej sa ešte parilo. Sledovala som, ako pokladá ďalší tanier na miesto, ktoré bolo oproti mne a to nebolo nič neobyčajné, pretože zvykla jedávať so mnou. Zamyslene som sa zamračila, keď ďalší tanier položila na vrch stola, ktorý bol po mojej lavici a po Katinej pravici.

            „Harry.“ vysvetlila jednoducho, keď si všimla môj uprený pohľad.