Sinister [h.s.]

4. Kapitola

„Alice, už sklapni a prestaň ma otravovať so svojimi debilnými otázkami.“ Zavrčal na mňa Ian, keď som sedela na nepohodlnej stoličke vedľa jeho postele v nemocnici. Chcela som vedieť kto je Harry, prečo mu dlží peniaze a čo vôbec čo je to za šialeného a bezcitného chlapa, keď dokáže takto doriadiť iného človeka.

            Zvieralo mi srdce od bolesti, keď som pozerala na Iana a videla jeho napuchnutú a modrastú tvár, ktorá bola samá modrina. Jeho pery boli červené a s ranou kam zrejme dopadla päsť útočníka – a podobnú ranku mal aj na obočí, ibaže tá vyzerala ešte horšie.

            „Nechcem ťa zaťažovať.“ Rýchlo som pokrútila hlavou. „Viem, že potrebuješ odpočívať, ale polícií si povedal, že to bol neznámy človek. Niekto, kto sa iba potuloval v okolí a vybral si ťa náhodne. Mohol si povedať presne kto to bol a oni by ťa ochránili. Posadili by ho za mreže a už by ti dal pokoj. vravela som ti predsa čo povedal? Že ak mu nevrátiš prachy, tak to bude ešte horšie. A horšie od toho čo ti urobil je už iba smrť.“ Vzdychla som a chcela zahnať chlad, ktorý mi mrazil kosti pri pomyslení na to, ako by mohol Ian skončiť.

            Pretočil na mňa oči. „Doteraz si o ničom nevedela, tak sa upokoj a prestaň sa starať do vecí, do ktorých ťa nič nie je. Viem sa o seba postarať.“

            „Vidím.“ Zamrmlala som ironicky a čakal som, že to nebude počuť, ibaže počul. Jeho ruka pristála na mojom zápästí, ktoré zovrel tak pevne, až som cítila, že mi do prstov prestala prúdiť krv. „Ian,“ takmer som zamraučala od bolesti a chytila jeho prsty. „bolí to.“

            „Myslíš si o mne, že som nejaký slaboch, ktorý sa o seba nevie postarať? Ten hajzel za to ešte zaplatí to ti vravím rovno a potom sa uvidí kto skončí v nemocnici. Ja to nebudem.“ Jeho hlas bol chladný a chýbali mu akékoľvek pozitívne emócie. Videla a cítila som iba jednu – hnev.

            „Nemyslím si, že si slaboch.“ Pokrútila som rýchlo hlavou a môj hlas sa každým slovom vytrácal. „Prosím pusť ma, bolí to.“ Zašepkala som a pokúšala vymaniť svoju ruku z jeho zovretia. Bolo to však ťažšie, ako by si človek pomyslel, pretože napriek tmu, že musel byť v bolestiach po všetkých zraneniach, tak mal stále veľkú silu, ktorá sa nerovnala tej mojej.

            Pustil ma až o niekoľko sekúnd na to, po tom ako moje zápästie na chvíľu ešte silnejšie stlačil, až sa mi do očí nahrnuli slzy. Keď sa znova položil na posteľ a hľadel pred seba, tak bolo jasné, že je naštvaný, nervózny a hoci by som to nahlas nepovedala, tak som vedela, že má strach. Strach z Harryho a z toho, že zrejme nevie kde zohnať peniaze.

            „Alice,“ oslovil ma po chvíli tichým hlasom. „potrebujem, aby si pre mňa niečo urobila.“ Zamrmlal a ja som sa pripravovala na to, čo asi môže chcieť.

            „Čo?“ hlas sa mi zadrhol, hoci som zo seba vydala jedno jediné a ešte k tomu tak krátke slovíčko.

            „Potrebujem, aby si odniesla Harrymu peniaze.“ Odvetil a mne sa v tom momente zatočila celá miestnosť pred očami. On chce, aby som išla sama za tým chlapom, ktorý Iana takto doriadil? To si musí robiť žarty.