Nočná mora Lily a Scorpiusa

Zase v Riaditeľni

Prechádzala som prázdnymi chodbami a kontrolovala či je všetko v poriadku. Ako prefektka som to mala za povinnosť. A navyše pristihnúť toho kreténa Malfoya pri niečom za čo bude mať riadne problémy je ako splnený sen. Všade bolo až príliš podozrivé ticho, niečom sa mi na tom celom nezdalo. Niekoľko krát som prešla asi všetky miesta kde sa bežne niekto zašíva. „Čo tu sliediš Potterová?" v momente som sa otočila za dobre známym hlasom. „Nemáš tu čo hľadať Malfoy!" zasyčala som pomedzi zuby. „Ale nehovor." zaškeril sa tým jeho typickým spôsobom.„Vypadni do svojej klubovne!" prikázala som mu. „Skús ma donútiť." vyzval ma znudene.„Pôjdeš tam aj keby som ťa mala dotiahnuť za uši!" povedala som rozhodnuto. „Fajn, ale to by si ma najprv musela chytiť!" vykríkol a obehol ma. „To si snáď robíš srandu." rozhodila som rukami neveriacky. Či som chcela alebo nie musela som sa rozbehnúť za ním. O tri chodby ďalej sa mi začal pomaly strácať z dohľadu. Jasné veď čo by som aj chcela s mojimi 150 centimetrami. Zatiaľ čo on spraví jeden krok ja urobím asi tri. Akonáhle som zabehla za roh za ktorým sa mi pár sekúnd pred tým stratil Mafloyov chrbát rozbila som sa na zem. Nie že by som sa šmykla ale prúd niečoho ma trafil rovno do ksichtu. Roztrela som si tú gebuzinu z očí a väčšej časti tváre zatiaľ čo sa ten parchant smial ako zmyslov zbavený. Postavila som sa ale na tom...kto vie čo to vôbec bolo každopádne zelená, slizká a smradľavá tekutina neveštila nič dobré...som sa šmykla a znova pristála na zadku. Odplazila som sa na čisté miesto a skúsila som to znova. Malfoy sa natoľko zabával že si ani nevšimol ako sa k nemu blížim. Až keď som bola asi meter od neho sa spamätal a zase sa rozbehol. Tentokrát však nemal taký náskok a ja som bola už značne rozbehnutá. „Ty prašivý blonďatý bastard keď ťa chytím spravím z teba puzzle!" skríkla som práve vo chvíli keď som od neho bola sotva pár centimetrov. Natiahla som sa za ním a potiahla ho za golier košele. Trochu ho to vrátilo a samozrejme že som to nestihla ubrzdiť a nabrala ho. Len my dvaja sme mohli mať také šťastie že priamo pred nami boli schody. Leteli sme až dole. Keby ma zrovna netrieskalo o schody z každej strany môjho tela skákala by som radosťou že sa to deje Malfoyovi. „Ty malá suka asi si zo mňa práve spravila impotenta." skučal bolestne. „A zlez zo mňa!" musím uznať že som mala dobrý dopad a čo sa môjho kolena týka ktoré skončila rovno v jeho rozkroku som bola na seba obzvlášť hrdá. „Ľudia ako ty by sa aj tak nemali rozmnožovať." vyplazila som jazyk. „Do mojej pracovne. Užaj!" obaja sme zdvihli hlavy a nad nami stála nasratá Mcgonagallová. „Madam ja..." „Vy radšej nič nehovorte slečna Potterová."„Haha." zašepkal mi posmešne Malfoy za čo si vyslúžil riaditeľkin vražedný pohľad, ktorý s ním ako obyčajne nič nespravil. Ubolene som sa pozbierala a nasledovali sme ju do pracovne. Portréty bývalých riaditeľov sa pobavene prizerali keď sme ten týždeň už druhý krát prišli s problémom za ktorý ako vždy mohol ten slizký pako! A to bola ešte ten streda! Riaditeľka sa bezbranne posadila: „Tak čo sa stalo tentokrát?" „Madam ak dovolíte tento..." výhražne nakukla nad polmesiačkovitý okuliare a ja som si ihneď premyslela ako Malfoya nazvem hoci som sa musel veľmi nútiť. „...sa flákal po chodbách a keď som mu povedala aby šiel do klubovne zdrhol. Išla som za ním a vylial na mňa túto srač..." „Slečna Potterová." zvýšila hlas. „...túto tekutinu. Keď som ho konečne dobehla nešťastnou náhodou sme spadli zo schodov. Môžem vás ubezpečiť že som robila len to čo sa odo mňa ako od prefektky očakávalo." vysvetlila som jej celú situáciu. „Pán Malfoy vaša verzia?" otočila sa k nemu. Už ju zjavne omrzelo stále sa pýtať a riešiť to isté. „Ja vám poviem to čo vždy. Potterka je nepredvídateľná a nekontrolovateľná voči mne zaujatá mrcha, ktorá sa ma pokúsila zabiť, zase, a teraz pokročila aj na to že sa snažila o moju neplodnosť." „Ty jeden podlý had ver že keby som skúšal zabiť ťa trpel by si niekoľko hodín a možno aj dní!" vykríkla som.„Nehovoril som, úplný cvok." ukázal na mňa a presviedčavo kýval hlavou na Mcgonagallovú.„Vy dvaja ste nenapraviteľný." usúdila napokon. „Tak nechápem prečo nás sem stále voláte." ozval sa zase Malfoy. On fakt nemôže aspoň raz držať hubu? „Uvidíme sa..." „V piatok o 7 pri Filchovi áno vieme." zavrčala som znechutene. Malfoy sa len uchechtol a riaditeľka pokrútila hlavou a poslala nás preč. Vážne sa divím že ju to ešte baví. „V piatok mám rande takže si to odmakáš sama." oznámil mi akoby nič. „Tak na to zabudni TY si to posral!" protestovala som. „Keby si sa do mňa nestarala nemuselo sa stať nič." „To ani keby si ty nebol magor," „Okamžite choďte do svojich klubovní!" zvolala Mcgonagallová od schodov a my sme sa s vražednými pohľadmi rozdelili.