Nočná mora Lily a Scorpiusa

Mama vie všetko

„Nechoď." kňučal Scorpius smutne.„Musím." povedala som mu už asi po 10 krát.„Aj tak som už ostala dlhšie ako som mala. Je skoro večer." Scorpius zosmutnel ešte viac a silno ma objal. Kto by bol povedal že niekto ako Malfoy môže byť taký romantický a rozkošný.„Budeš mi chýbať." zašepkala som mu do vlasov.„Aj ty mne Lily, veľmi."

Niekto zaklopal a ja som sa nad tým už len pousmiala.„Otec?" do izby vošiel pán Malfoy.„Veď vieš, zase sa do seba tvoja matka s jej sestrami pustili a myslím že do konca sviatkov si toho užije ešte dosť tak chcem na chvíľu vypadnúť. Lily odveziem ťa domov." milo ma to prekvapilo a nadšene som súhlasila.

Išla som sa rozlúčiť so zvyškom Scorpiusovej rodiny...aspoň s tým ktorý sa nehádal a onedlho sme už sedeli v aute.

„Ďakujem že ste ma zobrali." povedala som aby reč nestála.„Nemáš za čo. Môžem sa niečo opýtať?" nebola som si celkom istá či chcem odpovedať. „Ako je možné že ty a môj syn...no že ste spolu. Pokiaľ si pamätám každý týždeň som dostal minimálne dve sovy od Mcgonagallovej že ste sa pohádali a to nie málo." Nečudovala som sa prečo sa na to opýtal. Keď som sa na to pozrela z jeho strany aj mne by to vŕtalo hlavou. „Keby som vám to povedala, neverili by ste mi." Iné vysvetlenie som nemala. A takto som ani neklamala. Už len pre mňa to bolo samo o sebe šialené a to som to zažila. Čo by asi tak povedal on? Mierne sa uškrnul. „Myslím že to radšej nechcem vedieť." Rozosmiala som sa. Kiež by ste len vedeli, pomyslela som si stále s úsmevom na perách.

„Pochybujem že tvoji rodičia vedia kde si naozaj bola, zastavím za rohom aby ma nevideli, pre istotu." Cítila som sa trochu trápne. Nikdy som nemala rada klamstvá a keď ma niekto prekukol bolo mi hrozne, vždy som mala chuť strčiť hlavu do piesku.

„Ďakujem pane, dobrú noc." „Ahoj Lily, nemáš za čo." Pomaly som kráčala k nášmu domu. Už sa dávno zotmelo kým sme sem prišli, predsa len Rytiersky autobus a normálne auto sa nedajú porovnať. Bolo ale sotva 10 takže som vedela že ešte budú všetci hore. Ako som si myslela tak aj bolo. Len čo som sa osprchovala a vybalila si veci zbehla som za ostatnými dole. Otec s bratmi sedeli v obývačke, tak som sa rozhodla že pomôžem mame umyť riad.

„Ako bolo?" Moja mama bola vždy veľmi chápavá a dokázala udržať každé tajomstvo. Najradšej by som jej povedala o všetkom ale toto by nepredychala ani ona. Namiesto všetkého čo som mala na srdci som povedala len prosté: „Fajn, užila som si to."„Otcovi to nepoviem."„Čo ako?" opýtala som sa nechápavo.„Že si nebola u kamarátky." okamžite ma zmrazilo. Opatrne som odložila tanier a modlila sa k všetkým svätým nech sa prepadnem po zem.„Videla som z okna Dracovo auto." po tomto som mala chuť skočiť z okna. Srdce mi začalo byť ako o preteky.„Mami ja..."„To je v poriadku zlatko. Len keď sa to dozvie ocko asi nebude moc nadšený." moc nadšený? Veď dostane porážku keď zistí že sa jeho jediná dcéra zaplietla s Malfoyom!„Tebe to nevadí?" opýtala som sa opatrne.„Ak si šťastná." usmiala sa milo,„Povedz len ako to zniesli jeho rodičia?" úplne mi odľahlo. Bola som taká šťastná že to mama takto pochopila až som ju musela poriadne vyobjímať.„Úplne super, jeho rodičia sú skvelý aj súrodenci jeho mami. Vôbec nie sú taký ako o nich všetci hovoria." zamračila som sa keď som si uvedomila ako sa aj moja rodina o nich niekedy vyjadruje.„Ja viem že nie sú. A reči tvojho otca a Rona si nevšímaj oni sú len zakomplexovaný ešte od školy." mávla rukou akoby to bolo nič.„Si úžasná mami." povedala som úprimne a silno som ju objala. S veselou náladou som sa pridala k zvyšku rodiny k telke aby sme si vychutnali zápas metlobalu.