Nočná mora Lily a Scorpiusa

Zmenila sa?

„Lily! Lily! Lily!" naštvane som otvorila oči. Ten odporný slizký hlas môjho brata triestajúceho na dvere ma zobudil už o 7 ráno!„Čo chceš ty degenerovaný magor!?" vyletela som na neho hneď ako som otvorila dvere.„Ideme do Rokroftu!"„O 4 hodiny!!!" zvrieskla som. Čo mu drbe? Odkedy on vstáva pred 10?„Viem ale niečo od teba potrebujem a musíme to stihnúť skôr než sa naši zobudia."„Tým tvojim búchaním sa divím že nie je hore celá úžľabina!" zavrčala som cez zuby ale pustila som ho do izby. Neznášam keď si obzerá moju izbu, čo čaká že nájde?

„Nemáš tu nič spoločné so Scorpiusom." hodnotil.„Ty máš?" opýtala som sa so založenými rukami.„Hej, naše prvé metly, zlatú strelu z prvého zápasu, obal od prvej hnojivej bomby ktorú sme podstrčili Filchovi a ďaleko viac a to s ním ani nespávam." zaškeril sa na mňa.„Predstav si že mám niečo čo máme...spoločné." obula som sa do neho. Podozrievavo podvihol obočie. Hlavou som mykla smerom k nástenke na ktorej bol na šnúrke zavesený malý (ako sa to vezme) predmet.„To je žraločí zub?"vyvalil oči.„Áno." odpovedala som jednoducho s tajomným úsmevom. „Prečo?" nechápal.„To nie je tvoja starosť." žmurkla som a išla k oknu. 

Slnko akurát vychádzalo, bol to krásny pohľad, výhľad z môjho okna bol na lúku a hneď za ňou sa rozpínal les.„Tak čo odo mňa chceš?" nemala som náladu sa naťahovať, šla som spať neskoro a kvôli môjmu idiotskému bratovi som musela vstať o 3 hodiny skôr.„Chceme do Rokfortu zobrať nejaký alkohol ale vieš že po poslednom liste od Mcgonagallovej ma mama nepustí skôr ako mi neprehľadá kufor." zaškerila som sa. Jasné že si viem čo to vtedy bolo keď Al so Scorpiusom ožrali doslova celý slizolin po výhre metlobalu.

„Tebe nešibe? Nebodaj mám JA pašovať do školy chlast?" zasmiala som sa ironicky. Jednoznačne a definitívne nie!„Nikto ti na to nepríde máme plán." obhajoval to hneď. Och, iste akoby som tie ich plány nepoznala. Nevadili mi ich párty sama som na nich išla, iste že nie opiť sa tak ako väčšina ostatných, ale určite sa do toho nebudem zapájať.„Sestra prosím." neverím že ma on naozaj o niečo prosí. „Je dobre že ste spolu, prospieva ti to." na chvíľu som sa otočila k hodinám ale keď sa zase odrazu ozval okamžite som sa nechápavo otočila na brata.„Nerozumiem." fakt som nerozumela o čom to točí.

„Kedysi by si ma zvozila ako si to vôbec predstavuje a že môžem byť rád že ma nepôjdeš udať riaditeľke a zasypala ma tým aké je to neprípustné keďže si hlavná prefektka a blá blá blá." "napodobnil" môj hlas a to ako by som to urobila, čo samozrejme nie je pravda, vôbec by som pri tom tak nevyzerala len on zas preháňa, ako vždy.„Konečne nie si taká... upjatá. Som, som za to rád Lily." zakoktal sa trochu, ale nedivím sa, Al nikdy nevynikal vo vyjadrení zrovna úprimných emócií. 

Nevedela som čo mu na to mám povedať, veľmi ma to potešilo. Našťastie mi to uľahčil a bez slova odišiel z mojej izby. Už som bola príliš prebratá takže nemalo zmysel si opäť líhať do postele. Chvíľu som rozmýšľala a nakoniec som sa zdvihla z kresla a išla na do vedľajšej izby a bez zaklopania som vletela dnu: „Fajn, mám v kufri ešte miesto." vyštekla som a jemu sa na tvári objavil obrovský úsmev.„Si poklad sestrička!"