Nočná mora Lily a Scorpiusa

Ďalšia Parkinsonová

„Čo sa to deje?" opýtala som sa zaspato, keď ma zobudil príšerný buchot, krik a rachot.„Prišiel zvyšok maminej rodiny."„Preto to znie akoby sa dole odohrávala druhá čarodejnícka vojna?" zavrčala som do vankúša pri pokuse ukryť sa pred tým hlukom.„Na to si zvykneš." žartuje však? Manor je tak 20 krát väčší ako náš dom a napriek tomu sa človek nemôže ani poriadne vyspať.„Mali by sme ísť za nimi ver že lepšie to už nebude, len horšie." Scorp sa vykrútil z perín a zbieral svoje oblečenie zo zeme. Spokojne som ho pozorovala a tak nejak som sa sama seba pýtala ako je možné že chlapec ako on je s niekym ako som ja.„Budeš sa len pozerať?" nahodil ten svoj typický úškrn ktorý ma vždy dokázal neskutočne vytočiť ale teraz spôsobuje akurát to že sa chcem milovať s mojím chlapcom.„A ty?" povedala som zvodne a odkryla som so seba perinu, pod ktorou som pochopiteľne nebola oblečená.„Ty si vôbec neuvedomuješ čo týmto so mnou robíš však?" víťazne som sa zasmiala. Veľmi dobre som to vedela a bola som na to ozaj hrdá.„Nejdeš na chvíľu ku mne?" skúsila som prosebne.„To by nebola len chvíľka." uškrnul sa ale aj tak prišiel ku posteli.„Každopádne to neodmietnem." skočil ku mne a začal ma bozkávať na krku.„Ale ja ho chcem pozdraviť."„A ja chcem normálnych súrodencov."„Ticho bude to len chvíľa."„Pre Merlina Rena..."„Pre Boha Pansy, mi hovoríme pre Boha." z chodby sa ozývali rýchlo sa blížiace hlasy.„Toto snáď nie." zakňučal Scorpius a neveriacky sa zvalil vedľa mňa.„Asi by si si mala niečo obliecť lebo tak o 30 sekúnd sem vletí moja matka s jej večne nedočkavou sestrou." povedal akoby nič a ja som rýchlo vystrelila ako raketa ku skrini. Hľadať svoje veci v tom neporiadku by bolo bezvýznamné. Hodila som na seba jeho tričko a tepláky akurát keď sa dvere otvorili.„Dobré ránko zlatíčka." rozhodila rukami mladá žena veľmi podobná pani Malfoyovej.„Ahoj Arenika." pozdravil s tak trochu núteným úsmevom Scorpius.„Ahoj Lily veľmi ma teší volaj ma ako chceš Reni, Ika, Arin, Iren...každopádne som šťastná že ťa spoznávam si veľmi odvážna keďže ako som počula tvoj oko by nebol rád keby zistil kde si alebo je Scorpius príliš hlúpy ale s tým nesúhlasím keďže je viac po mojom švagrovi ako tejto fúrii."„Ja nie som fúria! Už s tým prestaňte!" ohradila sa naštvane pani Malfoyová.„Drahá keby si nebola tak ťa tak každý nevolá." a ja som si myslela že moja teta Hermiona hovorí príliš rýchlo keď sa v niečom vyžíva. Táto žena to so seba sypala že som si takmer neuvedomovala čo hovorí.„Aj chalani sú už tu." zapojila sa zase Scorpiusova mama.„Chalani? Pansy ty našich 180 centimetrových bratov ktorý div nechodia do dverí bokom voláš chalani?"„Je 9 hodín ráno a ja mám tejto rodiny už plné zuby. Idem si dať drink, alebo radšej celú fľašu. Keď niečo chcete povedzte to teraz lebo tak do hodiny budem ležať niekde pod stolom." pretočila očami pani Malfoyová nad svojou sarkastickou poznámkou a odišla preč. Pred tým však veľmi jasne svojej sestre naznačila aby okamžite išla tiež.„Nič nehovor." povedal Scorpius hneď ako sa dvere zavreli a ja som stála ešte dlhú chvíľu s otvorenými ústami.„Máš zaujímavú rodinu." podotkla som.„A to si ich ešte nespoznala všetkých. Zajtra má prísť aj teta Bellatrix. Potom uvidíš čo sa tu bude diať." najprv som sa zasmiala ale potom som si niečo uvedomila.„Zajtra už musím odísť." aj Scorpov výraz posmutnel.„Možno nie, keď sú tu všetci presvedčia mamu že nebude vadiť ak tu ostaneš."„Zlatko lenže aj ja mám rodinu. Musím byť s nimi." bolo mi jasné že ak by Scorpius chcel dokázal by to veľmi rýchlo vybaviť aby som mohla ostať.„To ťa neuvidím celý týždeň kým začne škola." zamračil sa a podišiel ku mne.„O to viac sa na mňa budeš tešiť." žmurkla som a pobozkala som ho načo sa razom pousmial.„Tak poď zoznámim ťa so zvyškom tých bláznov." to si ešte nebol u nás, pomyslela som si.