Budeš MOJA!

Stretnutie

                          Anna
Z mojich nádherných snov o neznámom ma prebudil budík. Takže som neochotne vstala z postele a zamierila do kúpeľne kde som si spravila rannú hygienu a namaľovala sa. Keď som bola hotová presunula pred skriňu z ,ktorej som vybrala sivé obyčajne tričko a k nemu obyčajne modré rifle. "An raňajky" tok myšlienok prerušil mamin krik. "Už idem mami" vzala som si tašku a šla dole kde má už čakali raňajky. Rýchlo som sa najedla a utekala do školy.
********
Blúdila som po chodbách a hľadala riaditeľnu kde som sa mala nahlásiť keď som sa pozrela na dvere aby som sa pozrela či to nie je ono do niekoho som narazila. "Prepáč...."
"Dávaj pozor. Čo nevidíš!" Povedal mužský hlas a keď som zdvihla hlavu uvidela som jeho...Toho chlana na , ktorého som včera večer zízala a následne o ňom snívala. Stála som pred ním ako socha a nevedela povedať ani slovo. "no čo tak zizaš? Ty si tu nová však? Hľadáš riaditeľnu?" Iba som prikývla na viac som sa nezmohla. "Tak poď" viedol ma chodbou kde na konci boli dvere z nápisom 'RIADITEĽŇA'. "Ď-ďakujem" bože Westová upokoj sa.

                             Cole
"No čo tak zizaš? Ty si tu nová však! Hľadáš riaditeľnu?" Musel som sa hrať na milého nechcel som ju vystrašiť. Dobre som vedel že tu bola nová a že ona na mňa včera tak čumela z jej okna. Na moju otázku iba prikývla. Hádam onemela alebo čo? "Tak poď" odviedol som ju pre riaditeľnu. "Ď-ďakujem" vykoktala zo seba. Bože aká je zlatá a nevinná. Musím sa pekelne ovládať aby som nespravil niečo čo nechcem. "Prepáč ale prepočul som tvoje meno" jasné že som ho vedel ale to nemusí vedieť ona. "Volám sa Anna...." Než stihla dokončiť vetu pritlačil som ju o stenu za ňou. Moja túžba bola silnejšia ako ja. Jej nádherné modré oči na mňa hľadeli so strachom. "To je krásne meno"
"Č-čo robíš? Pusti ma" snažila ma odbiť no ale ja som ju chytil za zápästia a zdvihol nad jej hlavu a pritlačil k stene. Jednou rukou som jej držal ruky a tou druhou jej prešiel po líci. "Teraz tu platia moje pravidlá" do jej očí pribudol strach. "Pusti ma!" "Pustim ťa až keď budem chcieť ja. Na to si zvykaj" priblížil som sa a jemne som ju pobozkal na krk. Jej pokožka bola taká jemná. A nádherné voňala. Trhla so sebou tak som ju už pustil a odtiahol sa. Ešte raz som sa zahladil do jej modrých očí plných strachu a odišiel som. Nechal som ju tam stáť bez akéhokoľvek vysvetlenia. Jednoducho som odišiel.
                             Anna
Z ničoho nič ma pritlačil o stenu. "Č-čo robíš? Pusti ma" snažila som sa ho rukami odtlačiť ale ona ma chytil za zápästia a pritlačil mi ich o stenu nad mojou hlavou. Jednou ma držal a druhou mi prešiel po líci. Začínala som sa ho báť a ešte viac keď povedal "Teraz tu platia moje pravidlá" "Pusti ma!" Mykla som so sebou ale nepomohlo to. "Pustím ťa až keď to budem chcieť ja. Na to si zvykaj"
Zvykaj? Z razu sa jeho pery ocitli na mojom krku. Bolo to príjemné a nepríjemné zároveň. Keď som sa znovu mykla aby prestal pustil ma a odišiel. On jednoducho odišiel a nechal ma tam stáť. Ešte chvíľu som tam bezhybne stála a potom som už šla do riaditeľne.

Tak môžme tu ďalšiu časť , ktorá je už dlhšie takže dúfam že sa páči 😊