Budeš MOJA!

Je to koniec?

Anna

Už sú to tri dni čo som nevidela Cola. Sobotu sem prišla Naty aj keď som jej jasné povedala aby sem nechodila. No, ale to je Naty. Všetko som jej povedala. Nemalo zmysel jej klamať a ani rodičom. Tí keď sa dozvedeli, že je Naty doma hneď na druhý deň prišli. Vidno, ktorú z nás majú radšej. Keď som im povedala čo všetko sa stalo za tie dve týždne možno by mi ani neuverili kebyže nemám tie rany a modriny. Celý víkend som sa bála či náhodou nepríde Cole. No ten neprišiel. Horšie je, že od vtedy čo som nevidela Cola som nevidela ani Marcusa. Čo keď sa mu niečo stalo? Čo keď mu Cole niečo spravil? 'Hej! Počúvaš má vôbec?' od keby prišla Naty sa jej ústa tak trošku nezatvoria ani na päť minút. 'hmmm? Jasné, že ťa počúvam' "počúvam" 'aha, jasné počúvaš' pokračovala vo vybalovaní jej obrovského kufra. Vravela, že príde na pár dní a nie na pár rokov. 'Počuj nezájdeme niekam von?' ona je snáď slepá alebo blbá. 'V takomto stave nemôžem ísť von. Ešte by sa ma niekto zľakol.' a všetko má bolí a ešte niečo tak trošku mám strach z cudzí ľudí takže von nejdem!

O týždeň neskôr

Rodičia ma donútili ísť k jednému pánovi, ktorý mi vraj má pomôcť. Fajn...... poslali ma k psychológovi. Aj keď som zo začiatku bola úplne proti nakoniec som aj rada. Dobre sa s ním rozpráva a počúva ma. Nie tak ako doma rodičia alebo Naty. V polovičke sa ich niečo spýtam a oni sú mimo lebo nevedia o čom rozprávam. On iba sedí a počúva. Občas si niečo zapíše. Už po týždni sa cítim lepšie. Už mi aj niektoré modriny zmizli. O Colovi som celý týždeň nepočula ani slovo a bohužiaľ ani o Marcusovi. Najsmutnejšie na tom je, že ho ani rodičia nehľadajú a vždy keď príde téma na neho iba povedia, dobre mu tak.

O 6 mesiacov neskôr

Týždeň po tom ako som začala chodiť k psychológovi mala mama telefonát od polície, zle sa Marcus našiel. Zdrogovaný a opitý, ale živý. Ešte mesiac počúval mamine prednášky o drogách a alkohole no Marcus si z toho nič nepamätal aspoň to tvrdil. Nepamätal si ani kam odišiel v ten deň keď bol Cole poslednýkrát u nás doma. Zdalo sa mi to čudné no bola som rada, že sa Mac našiel a je živý a zdravý. Tri mesiace som pravidelne chodila k doktorovi, ktorý mi neuveriteľné pomohol. No taktiež som musela prerušiť školu a taktiež aj gymnastiku čo má hrozne mrzelo, ale jednoducho som vedela, že by som to v takomto stave nezvládla. Po tých troch mesiacov som sa rozhodla k nemu prestať chodiť už mi to prišlo zbytočne každé deň vravieť to isté dookola. Chcela som na to všetko jednoducho zabudnúť a nie si to vždy pripomínať a potom zbytok dňa myslieť na to kde je Cole a ako by sa to mohli skončiť kebyže neodíde alebo čo keby bol úplne normálny chalan, či by sme tvorili pár. Mala som toho všetkého dosť. Potrebovala som nachvíľu vážne od všetkého vypadnúť a odreagovať sa trošku. A prečo k tomu nevyužiť sestru v zahraničí? Takto jedného pekného dňa som sa zbalila kúpila letenku a odletela za Naty do Nórska, presnejšie do hlavného mesta Oslo. Na letisku má už čakala aj Naty s jej novým priateľom , s ktorým sa mi vôbec nepochválila. Bol to vysoký blonďak z modrými očami. Bol to Nór s prekvapivo úžasnou angličinou. Od začiatku sme si super rozumeli takže to bolo len ďalšie plus. Plánovala som tam ostať dva-tri týždne no nakoniec som ostala tri mesiace. Ja viem je to veľa, ale Nórsko sa mi zapáčilo a sestre a ani jej priateľovi Joahnovi to nevadilo takže prečo nie? Tri mesiace v Osle boli úžasné. Joah mi každý deň povedal niečo nové o tej nádhernej krajine. Taktiež som z neho dostala ich prvé stretnutie a ako sa dostali k tomu, že budú spolu bývať. Taktiež má snažil učiť po Nórsky, ale nešlo mi to. Majú na mňa až príliš zložitý jazyk. No Naty ide super. Občas sa spolu rozprávali v tom pre mňa čudnom jazyku a ja som bola úplne stratená lebo som nevedela čo hovoria takže ma mohli kľudne ohovárať a ja som o tom nevedela. Taktiež vždy keď sa dalo tak sme vypadli do prírody, ktorú mali vážne, že nádhernú. Už iba kvôli tomu sa tam určite ešte vrátim. Taktiež som tam spoznala aj pár nových ľudí. Boli sa celkom takže s niektorými dohovoriť no zvládla som to a tak sa môžem pochváliť, že tam mám kamarátov, s ktorými som prekvapivo aj po návrate domov stále v kontakte. Po troch mesiacoch bol čas sa vrátiť domov. Úprimne ? Vôbec sa mi späť do LA nechcelo, ale ostať v Nórsku som tiež nemohla. Po návrate domov ma čakal vysmiaty Marcus a prekvapivo doma na gauči rozvalení rodičia. Za ten polrok si k sebe nasledujúce cestu a sú aj častejšie doma čož je aj celkom nevýhoda, len predsa dom bez rodičov je dom bez rodičov. No víkendy strávené s rodinou sú aj tak najlepšie. Konečne som aj znova začala chodiť do školy kde som mohla byť znova s Emily. Pomaly sa vraciam aj ku gymnastike. Ide to ťažko, ale je to niečo čo milujem takže budem pokračovať. Na Cola som zabudla no stále tu sú nejaké následky. Chalanov si držím od tela čo najďalej. V LA sa nebavím aj s jedným chalanom. Mám k nim proste rešpekt a tak trošku sa ich ešte stále desím. No aj tak stále verím, že raz stretnem chalana, ktorý všetko zmení a možno je už neďaleko a možno som ho aj stretla no zatiaľ iba na chodbách školy.

Tak a máme tu záver knihy. Dúfam,že sa vám kniha páčila 💗 ja ďakujem za každý jeden vote alebo koment💗 kniha má cez 1k prečítaní čo je úžasné a veľmi vám za to ďakujem 💗💗😍😍 momentálne sa pracuje na ďalšej knihe a možno časom a ak bude chcieť bude aj druhá séria tejto knihy Budeš Moja lebo povedzme si úprimne Cole nikam nezmizol.

#Mili🔥