Divný pocit.....

601 27 4
                                    

                              Anna
Prvý deň v škole prebiehol v pohode našla som si aj pár kamarátov. Len jedna vec mi bola divná. Celý deň som nevidela Pána neznámeho. Vlastne ja ani neviem ako sa volá. To musím zistiť! Celú cestu domov som mala pocit že má niekto sleduje. Bol to vážne divný pocit. Pre istotu som šla rýchlejším krokom ako zvyčajne a rýchlo som zaliezla do domu kde ako vždy nikto nebol. Rodičia sa vracali tak okolo šiestej. A ségra je niekde v Škandinávii. Stále nechápem prečo si vybrala školu tak ďaleko odo mňa. Nad čím všetkým človek rozmýšľa keď je v sprche. Zaujímavé. Ani som si neuvedomila že som tam už viac ako hodinu. Keď som už konečne vyliezla obliekla som si čierne legíny a vínové tričko. Sadla som si na svoj okno-gauč a začala sa učiť.

                           Cole
Jednoducho musel som ju sledovať. Nedalo mi to. Lenže ona to asi vycítila a pridala do kroku a rýchlo zaliezla do domu. Je sexi keď sa bojí. Ešte viac sexi je ten jej zadok v tých čiernych legínach. No čo pozoroval som ju. Ja viem že som divný. A iný už nebudem. Keď ma to už prestalo baviť tak som sa vrátil späť domov kde na mňa hneď vyskočila moja maličká sestrička. "Ahoj krpec" objal som ju. "Ja nie som krpec!" Hádam sa neurazila veď ma 8. "Jasné že nie si" usmial som sa a šiel som s ňou do obývačky kde jej šla nejaká rozprávka. "Už si doma?" Ozvala sa mamina z kuchyni. "Nie na streche mami" musel som sa nad tým usmiať. "Počúvaj ja viem že s tebou ešte stále nejakým zázrakom šije puberta ale tie svoje poznámky si nechaj pre seba" prišla mamina do obývačky a namierila na mňa s vareškou. "Dobre prepáč" síce som zlý ale kto by sa nebál svojej mamy keď ma varešku v ruku. "A dnes k nám prídu na večeru Westovci takže budeš milý" to už vravela z kuchyne. "jasné čo má nepoznáš?!" Ľahká odpoveď nie nepoznaš ma. "No práveže poznám preto ti to vravím" si si istá? Radšej som neodpovedal a šiel hore do svojej izby kde som sa pripravoval na príchod Any. No aspoň dúfam že príde. Musí prísť! Keď nepríde ona tak si pôjdem pre ňu. Dnes večer má nič nezastaví!

                           Anna
Počula som otvorenie a následne zavretie dvier čo značilo, že rodičia práve prišli domov tak som šla dole za nimi ich privítať. "No dobre že si doma dnes ideme na večeru ku McCannovcom. Sú to naši nový susedia" vyhŕkla na mňa mamina skôr ako som stihla niečo povedať. "Ahoj mami tiež som sa dnes mala dobre." Provokatívne som sa usmiala a pokračovala "a na čo tam pôjdem? Majú aspoň deti v mojom veku?" "Áno majú syna a len o rok staršieho ako si ty" usmiala sa na mňa "takže tam ideš a bež sa pripraviť zachviľu tam máme byť" poháňala ma mamina. "Veď už idem" šla som späť do izby a prezliekla som sa a šla dole. A onedlho sme boli celá família pre ich dverami kde nám otvorila milá pani. "Teší ma ja som Valéria McCannová" jej hlas má vytrhol z myšlienok a podala mi ruku. "Dobrý ja som Anna Westová" s úsmevom som jej tiež podala ruku a ona mi s ňou potriasla. "Cole poď sem máme návštevu" zakričala pani Valéria pravdepodobne na svojho syna. Ten keď sa zjavil predo mnou tak som úplne onemela. Veď to bol ten chalan zo školy! "Ahoj volám sa Cole a ty si?" Aha hral sa na to že sa ešte nepoznáme. Podal mi ruku. "Ahoj ja som Anna" ani neviem ako to zo mňa vypadlo a tiež som mu podala ruku. Moment! Ja už viem ako sa volá! Hurááá! Takže tento krásavec sa volá Cole McCann. Hmmm.... pekné meno. Cole ma držal za ruku a ťahal ma asi do jeho izby. Hmmm.. majú to tu celkom pekné. Keď otvoril dvere do svojej izby strčil ma do dverí a zamkol. On zamkol!!! Čo chce robiť? Len dúfam , že nie to načo myslím. Mami!!!

Ďalšia časť je na svete😂 dúfam , že sa páči 💗💗💗

Budeš MOJA! Où les histoires vivent. Découvrez maintenant