Budeš MOJA!

Marcus

                            Naty

Aj napriek časovému posunu som zavolala Anne. Po pár pipnutiach mi to zdvihla. "Ahoj An ako sa máš" "Ahoj.... Dobre" počula som jej v hlase, že nedávno plakala. Čo jej kto spravil? " Bože An čo sa ti stalo? Je všetko v poriadku?" Bála som sa o ňu, len predsa je to moja sestra. "Ale áno všetko je v poriadku" teraz bolo počuť, že plače znova. "Toto mi veľmi neznie, že je všetko v poriadku.... Vieš čo prídem aspoň na víkend domov ...." Ani som nedopovedala a skočila mi do reči. "Nie to nemusíš vážne je všetko v poriadku" "Tak prečo plačeš? Nikto neplače bezdôvodne" "Iba som pozerala film, ktorý má dojal to je všetko..... Už musíš končiť maj sa" "dobre ahoj" položila. Vážne si myslí, že jej uverím takúto blbosť? Poznám ju dlho takže viem, že ju neroplače, len taký romantický film. Hneď som si vzala notebook a začala som si hádať letenky z Nórska do LA. Po pár minútach som našla letenky na let, ktorý bol vo štvrtok čo je za dva dni a boli aj v slušnej cene. Aby som sa začala baliť.

                               Anna

"Toto mi veľmi neznie, že je všetko v poriadku.... Vieš čo prídem aspoň na víkend domov ...." Ani som ju nenechala dokončiť vetu. "Nie to nemusíš vážne je všetko v poriadku" "Tak prečo plačeš? Nikto neplače bezdôvodne" nemôžem jej predsa povedať pravdu. Na to sa ho až veľmi bojím. Čo ak by to zistil? Musím jej zaklamať aj keď sa mi to nepáči "Iba som pozerala film, ktorý má dojal to je všetko..... Už musíš končiť maj sa" ani som nepočula čo mi ešte povedala a zložila som. Dúfam, že ju sem nenápadne prísť. To by sa určite Colovi nepáčilo. Ale možno by mi dal pokoj keďže by tu bola ona. Nie to radšej nie aj tak by som si to odniesla keď by odišla. Bože neviem čo mám robiť. Rozplakala som sa ešte viac.
Od včera večera sa tu neukázal čo je aj dobre. Ani ja som dnes nešla do školy. Nezvládla by som to. Emily už niekoľkokrát volala aj písala no ja som ju odbila správou, že sa dnes necítim dobre a že sa o mňa nemusí báť. Ona mi to uverila, ale Naty nie. Tá sa tak ľahko nevzdá. Možno by bolo, len dobré kebyže príde. Nebola by som sama. Ach bože mne už asi začína šibať. Veď tu už tri hodiny rozmýšľam nad tým istým dookola. Buchli vchodové dvere a mňa premkol  strach. Ten strach hneď opadol keď som z dola započula Marcusov hlas ako s niekým pravdepodobne volá pretože druhý hlas som nepočula. Na Maca som zabudla. Čo poviem jemu? Musím niečo vymyslieť. Pomaly som zišla dole do kuchyne kde bol aj Mac. "Ahoj" placho som sa mu pozdravila. "Ahoj" ani sa na mňa nepozrel. Hnusne má obišiel a šiel hore do svojej izby. A jemu sa čo stalo? Ďalšie slzy sa mi nahrnuli do očí. Vlastný brat ma takto odignoruje keď ho najviac potrebujem. Rozhodla som sa, že by mi prospela ďalšia teplá sprcha. Šla som hore do svojej izby kde som si vzala iné oblečenie ako pyžamo a šla do kúpeľne. Po sprche som zastala pred zrkadlom. Videla som svoj odraz a veľkú modrinu na pravom líci. Na krku cucfleky. Oči červené od sĺz. Vyzerám ako keby ma niekto znásilnil. Vlastne to sa aj stalo! Potrebujem vypadnúť. Aspoň na chvíľu uniknúť z reality. Trošku sa odreagovať. Ale von v takomto stave nemôžem ísť. Na tu modrinu mi ani majkap nepomôže. A aj kebyže sa ju pokúsim zakryť a šla by som von s Emily, všimla by si ju. Ale taktiež sa na to môžem vykašľať a ostať doma a ďalej plakať. Fajn ja som sa rozhodla. Vrátila som sa späť do izby a šla napísať Emily správu či by sme sa mohli stretnúť. Odpoveď som dostala takmer okamžite. A bola kladná. Takže o 20 minút v parku, ktorý mám od domu 5 minút takže mám 15 minút na pokus zakryť tu modrinu. No aby som začala.
***
Na líci mám asi kilo mejkapu ale skoro ju nevidno. Na cucfleky som sa vprdla aj tak to Emily poviem aj keď to bude ťažké, ale poviem jej to. Keď som prišla do parku Emily tam už bola čo bolo dobré lebo ešte by som si to rozmyslela kebyže na ňu mám čakať. "Ahoj" objala som ju "A-Ahoj" odtiahla sa odo mňa. "Čo to máš na líci? A na krku? Anna čo sa stalo?" Povedala so strachom v očiach. Ešte nikdy som nevidela niekoho kto sa o mňa takto bojí. "Všetko ti vysvetlím len si niekam poďme sadnúť kde to nebude nikto počuť" prikývla a šli sme si sadnúť skoro na koniec parku kde nebol nikto. "Tak čo sa stalo?" "Pozri rozpráva sa mi o tom dosť ťažko ešte som to nepovedala ani vlastnej sestre..." Hovorila som pomaly, potichu a so strachom. Bála som sa, že by ma mohol počuť. Bála som sa, že je tam tiež. "Ty máš sestru?" Povedala prekvapene. "Emily to teraz nie je podstatné" "áno áno to nie je takže späť k veci. Čo sa stalo? Niekto ti ublížil?" "Ublížil" takmer som to zašepkala. "Kto to bol?" Prisunula sa bližšie ku mne a položila mi jej ruky na moje nohy. "Cole..." To som už šepkala. "O-on ma........" Nádych, výdych. "On má znásilnil" slzy si našli cestu von z mojich očí. Celý čas som sa pozerala do zeme. "Čo spravil?" Znela ako keby tomu neverila, ale ani tým nebola prekvapená. "Bože ja som vedela, že ťa mám pred ním varovať ale prečo si mi nepovedala, že si sa s ním spoznala?" "Ty sa s ním poznáš?" Pozrela som sa na ňu cez slzy. "Iba trošku. Mala si mi to povedať." Takže to je ešte moja chyba, že má znásilnil? "Ako som mala vedieť, že sa s ním poznáš?" Trošku ma to naštvalo a ani neviem prečo. "Dobre An upokoj sa. Všetko bude dobré. Zariadim aby sa k tebe už nepriblížil dobre?" Znela presvedčivo, ale ako to spraví? "Dobre" vzlykla som. Emyli si ma stiahla do pevného objatie. Toto som  potrebovala. Objatie od osoby, ktorú mám rada a ona mňa tiež. Teda aspoň dúfam.
Keď som sa ako tak upokojila ešte sme sa šli prejsť. Emily má ešte odprevadila domov aj keď som to nechcela lebo som sa bála, že by ma tam mohol čakať on. No ale Emily sa nedá tak ľahko odbiť. Rozlúčila som sa s ňou a šla dnu. V dome nikto nebol no aspoň som si to mysela.

Po skoro mesiaci nová časť 🙌🙌🙌

Tak Emily vraj pozná Cola. Lenže ako ho pozná? Starý známy alebo v tomto bolo niečo viac? To sa o chvíľu každý dozvie.

Som sa rozhodla, že si dám podpis😂 neviem načo, ale čo už.
#Mili🔥
(Veľmi orinálne samozrejme 😂)