Budeš MOJA!

On tu bol?😶

                         Anna
Ráno ma znova zobudil budík. Našťastie už bol piatok. Konečne. Ako prvé som šla do kúpeľne a na umývadle som uvidela nejaký papier. Keď som ho začala čítať uvedomila som si, že je to tá zmluva zo včera. Ako sa tu pre Boha dostala? To nie je možné to sa mi určite iba zdá. Spravila som rannú rutinu. Potom som šla ku skrini a hneď ako som ju otvorila vypadoli z nej pár papierov spojených k sebe keď som ich zdvihla a začala čítať skoro som sa zložila na zem. "Ako sa tu pre Boha mohli dostať. Veď to by tu musel prísť." Hovorila som si sama pre seba. A čo keď tu bol? To hádam nie. On tu bol? Stála som tak asi 15 minút keď mi došlo, že mám školu. Rýchlo som sa obliekla a bez raňajok som šla do školy.
*******
Celý deň som bola neprítomná. Stále som rozmýšľala nad tými papiermi ako sa ku mne mohli dostať. Keď som otvorila svoju skrinku v škole znova z nej vypadli tie papiere. "To si robí srandu? Ako vie kde mám skrinku?" Zodvihla som ich a presvedčila sa či to je naozaj tá zmluva. "Čo to čítaš?" Vyľakala ma Emily. Moja veľmi dobrá kamarátka. Sadli sme si odkedy som sem prišla. "Ale nič iba si niekto pomýlil skrinky" zmluvu som roztrhala a hodila do najbližšieho koša. Odložila som si knižky do skrinky a šla som s Emily domov. "Vážne to nič nebolo? Celý deň si nejaká neprítomná. Deje sa niečo?" Jej hlas má vytrhol z rozmýšľania. "Čo? Ale nie nič sa nedeje. Povedala by som ti to" Viem , že klamať sa nemá ale ja musím. Nechcem aby to vedela, že má niekto chce vlastniť. Veď možno na to zabudne aj on a budem mať pokoj. Nebudeš! Prečo je moje podvedomie ticho keď ho potrebujem a teraz sa ozýva? Lebo ťa chce vlastniť a ja to chcem tiež. Ale už sklapni! "An? Ana" "hmmm...? Čo je?" "Ty si dnes vážne divná. Vážne je všetko v poriadku?" "Samozrejme Emily. Všetko je v poriadku iba som unavená to je všetko."
******
Keď som sa rozlúčila s Emily šla som domov. Kde hneď na mňa mamina vybehla s obedom. Odmietla som aj keď sa to mamine nepáčilo. Ale ja som nemala chuť. Šla som do izby a ľahla si na posteľ. Iba som tam ležala nič viac. Ležala som tam možno päť minút. Možno pol hodinu. Možno dve. Neviem. Iba viem, že ma z rozmýšľania vytrhol mamin hlas, ktorý ma volal na večeru. Šla som tam iba zo slušnosti a privítať ocka. "Zlatko tebe to nechutí?" Opýtal sa ocko keď uvidel, že sa s tým jedlom iba hrám a nič nejem. "Nie. Len nemám chuť." "Veď si odmietla aj obed" pripája sa do toho mamina. "Musíš jesť" "Viem ale teraz nemám chuť" "tak fajn". Ďalej sa jedlo už nerozoberalo a začali sme sa rozprávať o niečom inom. Po večeri som si dala dlhú a horúcu sprchu a potom zaliezla do postele. Kde som hneď zaspala.

                            Cole
Potichu som sa vyškriabal cez okno k nej do izby. Aké šťastie, že ho mala otvorené. Bola taká nádherná keď spala. Ale ovládol som sa a splnil si úlohu. Ona tu zmluvu podpíše! Jednu som dal do kúpeľne a druhú do jej skrine.
Bolo zábavné pozorovať ráno jej prekvapený pohľad. Bola taká nádherná. Ale zmluvy mali taký istý osud ako tá u mňa. Roztrhala ich a odhodila. To nemyslí vážne! Fajn ja si počkám. Počkám!
Aj tu, ktorú som nechal v jej skrinke v škole roztrhala. Mňa porazí!! Ja sa pri tom dievčati zbláznim!!! Toto bude ešte ľutovať!!
Cez víkend ju nechám si oddýchnuť. Ale nie tak úplne. Veď ona zachviľu zistí čo som zač. A potom bude ľutovať, že ju nepodpísala skôr. Aspoň by sa vyhla bolesti, ktorá mňa teší. Hlavne keď je jej. Ale mohla byť miernejšia. Takto nebude. Ani náhodou....

Tak máme tu ďalšiu časť 😊 Veľmi dúfam,že sa páči. 😊💗