Budeš MOJA!

Jeho tieň

Z pohľadu An
Keď som sa ráno (ráno ako ráno bol už obed) zobudila v kúpeľni som znova našla tu blbú zmluvu. Ale tá tiež skončila v koši. Keď som sa naraňajkovala a rodičia naobedovali šla som si s tatinom pozrieť nejaký film. V polovičke filmu nám zazvonil zvonček a kto musel ísť otvoriť? No samozrejme ja. Keď som otvorila vchodové dvere zostala som tam stáť s otvoreným ústami. Pre pána Jána to ako? Veď to je.... "Marcus?" "No ahoj šušu" silno ma objal. "A zavri tie ústa lebo ti tam ešte niečo vleti" povedal keď ma pustil a zamieril do obývačky kde boli naši rodičia. Kedy a ako sa tu dostal z Kanady? Nemohol mi zavolať alebo napísať? No dostal sa tu lietadlom ale zavolať mi mohol. Brata som nevidela približne rok. Teraz už má 19 ale nevyzerá tak.
Šla som si sadnúť k nim. "No ako šušu? V novej škole sa ti darí?" "Samozrejme, že sa mi darí veď talent mám po tebe" obidvaja sme sa zasmiali. Marcus tiež študuje herectvo ale v Kanade. "Hore sme ti už pripravili izbu" povedala mamina. "Počkaj vy ste a tom vedeli, že príde a mne ste nič nepovedali?" Hrala som urazenú. "Šušu veď to malo byť prekvapenie pre teba" "Veď som aj bola prekvapená" musela som ho ešte raz objať. Strašne mi chýbal. Mali sme úžasný vzťah. Aj keď mi občas robil zle ale vravel, že je to z lásky. A myslím, že vravel pravdu. "Vidím, že som ti chýbal" usmial sa. "Ani nevieš ako si mi chýbal. Skoro si sa mi ani neozval." "Viem nemal som veľa času a preto som tu teraz aby som ti to vynahradil." Usmievala som sa na neho jako mesiačik na hnoji. "Čo je?" "Som rada, že si tu" znova som ho objala. Ja ho vážne milujem. Môj veľký braček, ktorý má vždy ochraňoval, ochraňuje aj bude ochraňovať. "Veď aj ja som rád" tiež ma objal. "Čo keby si mi to tu ukázala?" "Jasné len sa idem obliecť" samozrejme, že som bola v pyžame veď som nedávno vstala. Rýchlo som sa prezliekla a šla za Macom, ktorý sa ešte rozprával s rodičmi. "Tak ideme?" Spýtala som sa ho. "Jasné poďme" vyšli sme von a ja som si to zamierila do parku, ktorý bol vážne , že nádherný. Veľmi som si ho obľúbila za ten čas čo tu bývame a chodievam tu často.
Potom sme šli ešte na zmrzlinu a šli sme domov kde na nás už čakala večera. Po večeri sme si s Marcusom šli pozrieť do mojej izby nejaký film. No neostali sme iba pri jedno a tak sme pozerali jeden za druhým až zrazu som zaspala opretá o jeho hruď.

Z pohľadu Cola
Práve som vychádzal z domu keď som uvidel ako sa tam Ana obima s nejakým chalanom. Kto to do pekla je? Šiel by som za nimi lenže mám prácu. Keď si ju vybavím pôjdem za ňou a jemu urežem gule keď zistím, že spolu niečo majú.
Prechádzal som okolo parku keď som ich tam uvidel znova. To si robí srandu? Prisahám, že keby tam nie je ten blbý policajt pri vchode a ja nemám vo vrecku drogy tak ten chalan má vajcia v krku a nôž pri sebe nemám. Tak som šiel radšej na miesto stretnutia. Predal drogy a šiel si pre ďalšiu úlohu. Večer som už za ňou nemal chuť ísť. No keď som ju kontroloval cez okno izby lebo taký časť sa tam premáva iba v spodnej bielizni uvidel som ako tak leží vedľa toho dementa a spoločne sa smejú. Ten chalan nedopadne dobre. Ešte aj rodičov mala doma. Nemohol som tam iba tak nabehnúť a zmlatiť ju. Zavolali by políciu a to si nemôžem dovoliť. Nechám si to na neskôr. Aspoň si to viac užijem keď budem viac naštvaný. Ale nech nezabúda, že toto čo príde si spôsobila sama. Ma sa chovať tak ako chcem. Všetko by si uľahčila kebyže tu zmluvu podpíše. Aj keď sa na ňu teraz pozerám po dnešku by som ju zmaľoval do fialova tak či tak.

Tak ďaľšia časť je tu 😊 zatiaľ dostávam na knihu iba dobré ohlasy a za ne som veľmi, veľmi rada💗 Teší má keď vidím, že sa vám ta kniha páči 😊💗💗 dúfam, že sa vám bude páčiť aj naďalej 😉