Budeš MOJA!

On odišiel?

                             Cole

Vravel som jej, že tu zmlúvu podpíše? Vravel. A čo spravila? Podpísala ju. Aj keď podpisom by som to nenazval, ale spravila to. Bola neodolateľné zlatá keď spala, ale dobre viem čo by sa stalo hneď ráno keď by vstala. Opatrne tak aby sa nezobudila som sa vytratil z jej izby a následne aj z jej domu. Mal som šťastie, že som sa rozhodol skôr inak by som sa stretol s jej bratom. Zdá sa mi dosť povedomý aj to meno. Možno niečo tají. Musím to zistiť čo tají. Keď som prišiel domov v otcovej kancelárii sa ešte svietilo takže znova niečo rieši. Slušne som zaklopal a vošiel som dnu. "Synu dobre, že si tu" "Potrebuješ niečo otec?" On jediný vie čo robím. No nie to čo robím s dievčatami, ale to, že som zapletený v drogách a v podobných veciach. Ale mafián nie som. "Vlastne áno. Mám pre teba jeden návrh" "Počúvam" tuším čo by to mohlo byť. "Chcem aby si pre mňa pracoval. Viem, že tvoja práca je kvalitná, ale pri mne by si dostal špeciálny výcvik po ktorom by bola tvoja práca dokonalá bez jedinej chyby" no fajn toto som nečakal. "To ako chceš aby tvoj jediný syn stal mafiánom?" "Presne to chcem." Toto mi hlava asi nepoberie. "Ale prečo?" "Berieš alebo nie? Čas sú peniaze!" Wau som nevedel. "Beriem" vážne?? Môj mozog nevie čo hovorí moja huba. "Dobre. Výcvik začne pondelok na ďalší týždeň. Presne informácie ti poviem neskôr a hlavne.." "nič nevrav matke a sestre a nikomu" dokončil som za neho lebo som vedel čo chce povedať. "Šikovný. A teraz už choď" bez slova som sa zdvihol a odišiel do svojej izby. Vážne som kývol na prácu pre mafiánskeho Bossa? No nevadí s nožom mi to ide dosť dobre. Ale povedzme si pravdu jeho chlapci sú na inej úrovni ako som ja. Asi umriem. Musím si to s ňou ešte poriadne užiť aby na mňa vážne nezabudla. Ale, že nikdy nezabudla.

                             Anna

Ráno ma zobudili slnečné lúče. Prečo som si tie žalúzie nezatiahla....Vlastne viem prečo som to nespravila. Veď tu bol včera Cole a my sme ...... Spolu spali!! Rýchlim pohybom som si sadla na posteľ a rozhliada som sa po izbe. Nikto tu nebol aj Cole. V tom som počula niekoho dole v kuchyni. Možno to bude Cole. Ale dúfam, že nie. Rýchlo som sa obliekla a šla dole do kuchyne. "No dobre ráno ty spachtoš" ozval sa na mňa Marcusov hlas keď som prišla do kuchyne. Ďaka Bohu ..... Takže Cole tu nie je. Super! "Dobre ránko aj tebe bratček" sladko som sa usmiala a sadla si. Mac predo mňa postavil raňajky v podobe palaciniek. "Ty od kedy vieš robiť palacinky?" "Odo dnes" usmial sa. No zbohom dúfam, že tam nedal aj otravu. "Už nekecaj a jedz" "veď dobre" tiež si sadol a začali sme jesť. Musím uznať, že sa mu podarili. Keď sme dojedli umyla som riad a vybrala som sa späť do svojej izby. "Máš dnes tréning?" Opýtal sa Marcus. "Mám potrebuješ niečo?" Určite niečo potrebuje inak by sa nepýtal. "Nič len sa tak pýtam" ďalej som to neriešila a šla som do svojej izby kde som rovno zamierila do kúpeľne kde som si dala dlhú sprchu. Obliekla som sa a trošku sa namaľovala. Keďže je dnes celo denný tréning tak tam zájdem teraz a večer budem mať voľný a budem môcť ísť s Emily von. Vzala som si tašku a šla dole. "Idem na tréning!" Zakričala som na Marcusa a šla na tréning a nečakala som na jeho odpoveď.
*****
Keď som prišla domov Mac tu ako vždy nebol a ani rodičia sa ešte nevrátili. Ľahla som si na gauč a pustila si nejaký film. Dnes bol veľmi zaujímavý deň. Na tréningu sa k nám pripojil nejaký chalan. Nie žeby nebol pekný to bol a až veľmi ale jeho správanie sa ani jednej z nás nepáčilo. Až moc si dovoľoval. A nedával si pozor na ruky tak sme od neho potom odišli. Bolo to ťažké ale podarilo sa nám to. Z premýšľanie o dnešku má vytrhol zvonček. Ja Marcusov ten kľúč niekam prilepim. Neochotne som vstala a šla otvoriť lenže za dvermi nestál Mac, ale stál tam zrejme nahnevaný Cole. "Ahoj" skúsila som či je fakt naštvaný. Asi bol keďže som behom sekundy skončila nalepená na stene. "Ahoj" vydýchol. "Kde si dnes bola?" Povedal trochu naštvane "Mala som tréning" "a čo si na ňom robila?" "Trénovala?!" V tu chvíľu som pocítila štipľavú bolesť na pravom líci. On ma udrel? On ma naozaj udrel!!! Chytila som si rukou líce. "Nerob zo mňa debila videl som vás!!!" On bol snáď ešte viac naštvaný. On nie je normálny. "Neviem o čom hovoríš" očí som mala plné sĺz no jemu to bolo asi u prdele, že udrel dievča. "Iba si to zhoršuješ!" Bože môj o čom on hovorí?! Ja sa ho začínam báť a to dosť. Nevedela som čo mám robiť. Prosím nech príde Marcus alebo rodičia. "Nemám na teba celý deň tak odpovieš mi alebo ti mám dať ešte jednu?!" Skríkol po mne. "Ale ja neviem čo ti mám povedať...bola som len na tréningu." "A čo ten chalan?!" "Ja neviem kto to bol" na ľavom líci mi pristála druhá rána. To som už nevydržala a moje slzy mi začali stekať po červených líciach. "Ako chceš" očí mu zablúdili na hodiny. "Toto si s tebou ešte vybavím, ale až večer takže na dnes si nič neplánuj" dal mi vášnivý bozk a odišiel. Čo to kurva malo znamenať? Tak prv ma dvakrát udrie, potom ma pobozká a potom si len tak odíde?! A vlastne aký čas u neho znamená večer? Radšej zamknem a dnes možno pôjdem skôr spať. Šla som hore do izby a nejako som sa dala dokopy. Dala som si dlhú a teplú sprchu. Dvere som poctivo zamkla taktiež aj moje okno. Ešte šťastie, že máme zámky aj na oknách. Ľahla som si do postele a snažila sa zaspať ale veľmi sa mi to nedarilo a nebolo to tým že je 5 hodín po obede ale tým, že som si stále premietala to čo spravil Cole. Nechápem čo do neho vošlo veď keď tu bol prvýkrát bol milý a nežný a teraz?  Taký nepredvídateľný.

Tak keď som bola tá 5. v násilí tak sem nejaké to násilie už zaradím 😊