Who's Mr. Park? ✗p.jm

①②

POV Tretia osoba
,,Nič mi nato nepovieš?"Jiminov hlas klesol. Bál sa. Bál sa jej odpovede.

No však Bomi furt neodpovedala. Nevedela čo robiť. Bála sa že jej odpoveď ho len viac zraní tak radšej zostala naďalej ticho.

,,Prečo?"povedal zúfalo, no hnev už v ňom začal taktiež vrieť.

Zas bola ticho. Zas si uvedomila akú veľkú chybu spravila. Na začiatku ju vôbec nič takéto nenapdlo, že jej vlastný učiteľ by mohol chovať nejaké city k nej, k jeho žiačke. Všetko brala zo srandy. Využívala ho len pre svoje vlastné potešenie.

,,Takže si ma len využívala, že?"spýtal sa zmierený s tým že je to bohužiaľ pravda aj keď stále dúfal že nič také by mu nikdy neurobila.

Nedokázala. Nedokázala mu povedať pravdu.

,,Takže je to pravda."povedal sklamane ale tentokrát svoj hnev už neskrýval naďalej. Nechcel tu už stáť a pozerať sa na ňu, až moc ho to ranilo.
Nechápal tomu, no nemohol s tým nič urobiť.

,,Jimin."zakričala jeho meno keď sa strácal z jej dohľadu, avšak on už ju len ignoroval. Pre ňu už žiadny Jimin nebol.

POV Jimin
,,Ja kokot. Čo som si myslel, však je to len sprosté decko."kopol som do plechovky ktorá sa mi prihodila do cesty.

Keď som chcel do nej kopnúť znova, zrazu mi začal vibrovať mobil.

,,Áno Yoongi"ozval som sa keď som prijal telefonát.

,,Ahoj Jimim, len tak som rozmýšľal keďže dnes sme nemali až toľko priestoru sa dobre porozprávať a bohužiaľ zajtra sa už vraciaš domov, že či by sme si nezašli na aspoň jeden pohárik. Môžme spolu aj s chalanmi do našeho obľúbené podniku. Čo ty na to?"spýtal sa. Samozrejme že som súhlasil. Potrebujem sa odreagovať a na chvíľu myslieť na niečo iné.

Bomi som poslal krátku správu o tom kde som aby potom keď sa budú náhodou rodičia pýtať to decko netreplo nejakú blbosť.

POV Bomi
Nevedela som čo robiť. Nevedela som či ho mám dobehnúť a nechať ho naďalej žiť v lži alebo tu stáť a nechať ho odísť s myšlienkou že som k nemu vôbec nič necítila, avšak čo ak práve začínam?

﹂﹁

Pomaly sa zotmievalo a začala mi byť zima. Našťastie Jiminov otec vlastní najväčší dom v tomto okolí čiže pekne vytŕčal spomedzi ostatné. Vďaka tomu som sa dostala aj naspäť keďže cestu sem som mala, musela mať celý čas zatvorené oči. By ma aj zaujímalo či myslel na to keď odchádzal.

Cez terasu som vstúpila dovnútra domu a bez hocijakého povšimnutia som sa bezpečne dostala do Jiminovej izby.

Podišla som k detskej postieľke a sadla si na ňu. Po chvíli mi zasvietil mobil. Odomkla som ho a vyskočila na mňa nová správa od Jimina.

Nečakaj na mňa. Išiel som
von s Yoongim. Choď spať,
zajtra skoro stávame.
-Jimin

Nahlas som si povzdychla.

,,A čo teraz."zahľadela som sa nakoniec izby kde ležal môj kufor.

timeskip:

,,Budete mi chýbať."objala nás pani Park medzi dverami.

,,Šťastnú cestu."poprial nám pán Park.

,,Ďakujeme."usmiala som sa a zakývala im spolu aj s Jiminom z auta.

Tento raz nám odvoz robil Jiminov brat. Našťastie však Jihyun zamestnal len Jimina a mňa nechali obidvaja vzadu v kľude napokoji.

Celú cestu som prespala rovnako aj v lietadle.

﹁﹂

,,Odveziem ťa domov."povedal keď sme vyšli von z priestorov letiska a zobral mi môj kufor z ruky.

,,Zoberiem si taxík."zobrala som si ho naspäť.

,,Nepýtal som sa."povedal vážne a naložil môj i svoj kufor do svojho auta.

﹁﹂

,,Ďakujem za odvoz."poďakovala som keď zastavil pred mojím domom. Hlavou urobil nejaké gesto 'neni zač' a vystúpil z auta aby mohol vybrať môj kufor. Ešte raz som mu poďakovala a potom sa už vybrala domov kde ma čakalo nemilé prekvapenie

,,Kde si bola!?"

✨

argh ja už vážne neviem o čom vôbec píšem. tento "príbeh" nespeje nikde.

nezabite ma za túto neviem čo nudnú otrasnú časť

a teraz vážne
čo tak veľmi sa vám páči na tomto príbehu, prosím vás?