Who's Mr. Park? ✗p.jm

②④

,,Kto je Mr. Park?"zodvihol sa z postele a k môjmu údivu mi podal môj mobil keď sa predo mňa postavil ktorý som mu aj hneď schmatla z jeho ruky a následne schovala za svoj chrbát.

,,Som si vedomý len jedného Mr. Parka ktorý bol mojim učiteľom matematiky keď sme chodili spolu na rovnakú školu."dodal.

,,Prosím Taehyung, nechaj ma na pokoji. Necítim sa dobre."povedala som dúfajúc že vypočuje moje slová, ale samozrejme tento idiot vždy si robí čo chce a nikdy nič nepochopí. Taktiež jeho prítomnosti mi pripomenula čerstvú udalosť ktorá sa odohrala len pár dni dozadu. Jak ja ho neznášam. Čo som kedy komu urobila aby sa takýto človek zamotal do môjho života?

,,Hmmm, pozerajúc na ten balíček tampónom ma teraz napadla dobrá rada pre teba do života. Čítal som, že keď ma žena menštruáciu tak orgazmus je jedno z veci ktoré jej dokáže pomôcť znížiť bolesť. Čo ty nato?"povedal. Jeho slova ma znechutili. Celkovo som bola zhnusená ako takéto monštrum môže žiť medzi nami. Inokedy by som ho prosila na kolenách nech mi nič neurobí no v tejto chvíli ako keby všetka ta zlosť po cele tie roky proti nemu čo som držala v sebe si teraz povedala - a dosť.

,,Ty sa ma už nikdy nedotkni, skurvený sukničkár."vyšlo zo mňa.

,,Čo si to práve povedala!?"zdrapil môj krk.

,,Doniesla som ti teplý obklad Bomi."zrazu vošla do mojej izby pani Kim. Taehyung ihneď odstúpil odo mňa. Ona si však nič nevšimla naopak sa pousmiala keď nás dvoch uvidela spolu.

,,Ď-ďakujem."poďakovala som. Taehyung medzitým bez slova odišiel z mojej izba a za nim Pani Kim tiež. Keď som zostala sama v izbe hneď som sa zamkla. Chvíľu som tam stala opretá o dvere. Nechcem si ani pomyslieť čo by sa stalo keby ho jeho matka neprerušila no na druhu stranu som bola rada že som mu konečne ukázala že už mam fakt dosť jeho chovanie ku mne.

Počas raňajok mi pán Kim oznámil priam užasnú novinu. Konečne vypadnem od toho psychopata, teda dúfam.

,, Už len pár dni Bomi, pár dni..."povedala som si v mysli. Dnes bude dobrý deň, cítim to v kostiach. Taktiež teplý obklad ktorý mi včera pani Kim pripravila mi pomohol a dnes sa cítim omnoho lepšie. Pred odchodom som si dala ešte tabletky od bolesti a s dobrou náladou sa vybrala do školy.

Prechádzala som hlavnou chodbou keď oproti mne išiel Taehyungov kamarát, Minho. Keď ma zbadal neváhal ani sekundu a namieril si to ku mne. Samozrejme ja som ho ignorovala.

,,Bomi prosím! Môžeš mi odpustiť? Ja som vážne nechcel. Vážne prepáč ak som ta zranil. Asi som mal príliš alkohol v sebe tu noc. Vážne neviem prečo som urobil niečo také hrozne. Môžeš mi prosím odpustiť? A kto bola vlastne ta osoba? Nič ty neurobil?..."jeho ústa sa nezastavili. Už som nedokázala počúvať tie hovadiny naďalej čo vychádzali z neho.

,,Pozri..."povedala som a následne vytiahla svoj mobil. Otvorila kontakty našla ten jeho a stlačila vymazať pred jeho očami. Bez slova som odišla s dobrým pocitom. Aj tak sto percente mu neni ľúto čo sa stalo. Minho bol rovnaký ako Taehyung. Nazačiatku milý, nevinný no potom úplný opak. Obidvaja na konci ukázali svoju pravú tvar. Zaujímalo by ma či aj ty ostatný zo skupiny sú rovnakými stvoreniami ako títo dvaja.

Do triedy som prišla tesne pred zvonením. Jungkook samozrejme ako starostlivý kamarát sa spýtal ako sa cítim a či mi je lepšie.

,,Čo by som robila bez teba Kookie? Vážne neviem."zamyslela som sa. Ani som si neuvedomila a hodina začala. Keď som sa vrátila do reality všimla som si ako sa jeden pár očí pozerá mojim smerom. Bol to Mr. Park. Keď som naňho pozrela, odvrátil zrak a začal vysvetľovateľ dnešnú látku. Počas celej hodiny sa ani raz na mňa nepozrel. Divné. Nechápala som čo sa deje, keď mi zrazu preblesklo mysľou čo sa včera stalo. Pravdepodobne mi Mr. Park musel poslať správu ktorú Taehyung uvidel a kvôli tej scéne ktorá sa odohrala včera som aj zabudla že som mala od neho nejakú správu. Teraz si pravdepodobne určite mysli niečo čo neni ani pravdu. Z tašky som si vybrala mobil a položila ho pod lavicu. Otvorila správy a tam na mňa aj vyskočila jeho správa.

Pondelok / 8:12pm
Slečna Bomi, rád by som sa
zajtra s vami porozpával...

S úľavou som si potichu vydýchla keď som si uvedomila že mi vykal v správe. Čo keby Taehyung zistil niečo čo by nemal? Čo keby zistil že Mr. Park je ten Mr. Park? Čo keby zistil... Čo keby... Vlastne nikdy som nerozmýšľal nad tým čo by sa stalo keby niekto zistil môj vzťah s Mr. Parkom. Aké by to malo následky? Čo by urobili Mr. Parkovi? Vyhodili by ho z práce a potom ho hodili do cele? A ja?

Ani som si neuvedomila a zazvonilo na ďalšiu hodinu. Tak to išlo celý deň. Celý deň som bola ponorená hlboko vo svojich myšlienkach.

,,Deje sa niečo? Celý deň si vyzerala ako keby si nebola duchom prítomna."spýtal sa ma Jungkook keď sme sa usadili aj s našim obedom v školskej jedálni.

,,Nie..., l-len mám toho veľa na mysli posledné dni."povedala som.

POV Jungkook

,,Aj ja, aj ja..."pomyslel som si. Budem mať vôbec niekedy šancu jej povedať ako sa cítim alebo skôr budem mať vôbec Ja niekedy odvahu jej povedať ako sa cítim?

POV Bomi

Veľa sa toho stalo a veľa toho ani on sám stále nevie. Jungkook bola tá osoba a jediná osoba ktorá vždy vedela každú maličkosť ktorá sa mi stala no v poslednom čase všetko tak rýchlo ubehlo a toľko sa stalo že najprv si ja chcem urobiť poriadok vo všetkom a potom keď si budem istá tak sa aj zdôveriť Jungkookovi s každou jednou vecou.

Po obede som sa rozlúčila s Jungkookom. On išiel domov a ja som sa vrátila naspať do už prázdnej školy. Zaklopala som na veľmi známe dvere ktoré sa po pár sekundách otvorili. Venovala som mu malý úsmev ktorý mi on následne opätoval naspať. Odstúpil od dverí a nechal ma vojsť do vnútra kde som si následne sadla do kresla pred jeho pracovný stôl.

,,Pán učiteľ..."prehovorila som potom ako sa usadil oproti mne avšak on ma prerušil.

,,Môžeš mi znova tykať...Bomi."povedal.

,,Dúfam že si furt pamätáš moje meno?"nervózne sa zasmial a poškrabať sa na zátylku.

,,Jimin..."keď počul svoje meno doširoka sa usmial. A je to tu zas... ten úsmev. Ten úsmev ktorý začal VŠETKO.

,,Ohľadom tej správy čo si mi poslal... aj ja by som sa chcela s tebou porozprávať o nejakých veciach a tým aj uzavrieť tuto kapitolu a začať dalšiu kapitolu, novú kapitolu....spolu."

✨

wow cez 1100 slov bez mojich poznámok xd sa prekonávam normálne inak som hrdá na bomi v tejto časti taktiež sa veci viac menej rozuzľujú a konečne svitá na lepšie časy čo znamená len jedna vec...

taktiež nechápem ako som dokázala zo seba vyšťaviť tuto časť ale zrazu som bola v úplne moode a moje prsty sa nedokázali zastaviť takže tak. taktiež by som veľmi chcela poďakovať za 200 teraz 201 hehe followerov. ĎAKUJEM❤❤❤ a nakoniec by som sa chcela spýtať lebo som si všimla na sk/cz neni moc ff ohľadom ateez a poslednú dobu som akože začala byť dosť hardcore ateez fan - atiny tak som rozmýšľala že keď dokončím tuto knihu či by mal niekto potom keď urobím nový príbeh o ateez záujem ju vôbec čítať