Who's Mr. Park? ✗p.jm

②⑥

6:20pm
Mohol by si dnes prespať u mňa?

Nečakala som dlho a moja tvár sa rozžiarila ako som medzi riadkami Jiminovej odozvy našla aj odpoveď. O hodinu nato sa objavil pred domom. Celá natešená som sa ponáhľala k dverám kde som ho vrúcne objala na privítanie.

Keď sme skončili menšiu priehradku po dome spolu sme sa usadili v obývacej miestnosti. Jimin ovinul svoje ruky okolo môjho tela a pritiahol si ma k sebe. Ja som ho objala okolo jeho pásu a položila si hlavu na jeho hruď. Pokojné ticho ktoré vládlo v miestnosti bolo avšak prerušené zvonením a striedajúcim sa agresívnym búchaním do dverí. Jimin sa odtiahol odo mňa v tom že sa pôjde pozrieť čo sa deje. Ja som ho ihneď zastavila. Nemôžem riskovať že človek stojací vonku bude presne niekto kto nepozná Mr. Parka. Cez bočné okno, ktoré sa nachádzalo blízko vchodu som nakukla von. Bolo šero no, keď som identifikovala stojacu osobu pred dverami až mi prešiel studený mraz po chrbáte.

,,Prosím choď do mojej izby a zostaň tam dokým neprídem po teba."hnala som Jimina po schodoch avšak on sa bránil. Bolo vidieť na jeho tvary že silné buchoty ho znervózňovali a chcel zostať po mojom boku keby sa náhodou situácia nečakane zvrtla.

,,Prosím."roztiahla som ruky a bránila som mu cestu ku dverám. Vedela som že bolo preňho ťažké sa vzdať no nakoniec poslúchol moje slová a odišiel na druhé poschodie.

,,Je čas všetko skončiť."zhlboka som sa nadýchla predtým ako som stískal kľučku a otvorila dvere. Naskytol sa mi pohlaď na Taehyunga opretého o rám dverí. Keď zaznamenal moju prítomnosť vzápätí zodvihol zrak zo zeme . Vôbec som nevedela čo som mala očakávať od neho v tej chvíli, ale pocit strachu som určite nepociťovala. Vedela som že niekde vo vnútri som zdatná. Keď sa nato teraz tak pozerám jediný problém po celý ten čas bol, že ja sama som sa vykreslila ako slabý človek pred ním. Láska k nemu ma vykreslila ako slabú a ľahko zraniteľný či ľahko ovládajúcu osobu.

,,Neviem čo si chceš furt dokazovať Taehyung, ale už mám toho tvojho chovania plné zuby. Som nesmierne znechutená z teba."začala som bez ohľadu nato či tato ľudská bytosť ma vôbec ešte nejaké city alebo nie.

,,Prosím ťa nechaj ma už jednoducho na pokoji. Minulosť už nezmeníš respektívne nič už nezmenši, tak prosím ťa ešte raz prestaň a nechaj ma. Budem ti zato veľmi vďačná."povedala som. Bol ticho, až som si myslela že konečne si po prvý krát zobral moje slová k srdcu, ale ako vždy zas som sa hlboko mýlila. On schmatol golier môjho trička a pritiahol si ma k sebe. Moja ruka v mihu-okamihu vyletela do vzduchu a bez milosti som mu jednu strelila. Ruka ktorá ma doteraz držala sa premiestnila na jeho pomaly červenajúce sa líce. Situácia ktorá sa mi naskytla som okamžite využila. Keďže som nebola pod jeho kontrolou rýchlostnou svetla som sa dostala naspäť dovnútra a náhle zatvorila dvere za sebou. Cez bočne okno som ho nenápadne sledovala. Stál tam bez hocijakého pohybu. Bola som veľmi prekvapená, keď nijak agresívne naspať nereagoval čo by som od neho očakávala. Po niekoľkých minútach nasadol na svoju motorku a odišiel.

,,Kto to bol?"príliš zvedavý Jimin sa spýtal hneď ako som stúpila do izby. Nezazlievaj mu to.

,,Taehyung. Preto som chcela aby si sa skryl. Nechcela som riskovať."odpovedala som a sadla si na okraj postele. On urobil to isté.

,,Keby zistil že si tu, bol by to definitívny koniec."pozrela som naňho a pokračovala: ,,Keď som ešte dočasne bývala u jeho rodičov tak raz uvidel notifikáciu s tvojim menom. Našťastie nevedel o akého Mr. Parka sa jedná, ale obidvaja vieme že furt pozná teba ako môjho učiteľa a jeho bývalého učiteľa."povzdychla som si.

"Počkať!? Ty si s ním bývala v jednom dome ."úplne odignoroval viac ako tri-štvrtinu toho čo som povedala.

,,Rodičia."zodpovedala som mu jeho otázku jedným slovom predtým ako som mu chcela všetko postupne vysvetliť.