Who's Mr. Park? ✗p.jm

①⑤

,,Slečna Bomi poďte sem ešte."zavolal na mňa Mr. Park.

,,Tu je vaša triedna kniha."podal mi A4 zošit do rúk.

Samozrejme čo som si zase mohla myslieť. Normálne by som mu aj pred ksichtom zatlieskala jak dobré to hrá, ale jedine načo som sa zmohla bolo zobrať triednu knihu a pokloniť sa mu. Neviem načo to furt riešim aj tak som k nemu nič necítila. Debil.

V šatni som sa prezliekla zas naspäť do školskej uniformy. Vonku ma už čakal opretí Jungkook o stenu.

,,Daj."ponúkol sa že mi zoberie moju školskú tašku. Nestihla som mu ani odpovedať a on už ju držal v ruke.

Pri našej triede sme sa rozdelili a podala mu ešte aj našu triednu knihu. Jungkook išiel do triedy a ja som si ešte išla zobrať potrebné učebnice na ďalšie hodiny.

,,Hej Bomi."zakričal na mňa ten Minho. Otočila som sa za jeho hlasom a spatrila skupinku štvrtákov kde medzi nimi stála aj tá Nina.

,,Ty ju poznáš?"započula som Ninu jak otrávené sa spýtala túliac sa k nemu. On ju odignoroval a išiel ku mne.

,,Ahoj, že len som sa chcel spýtať lebo vtedy na telesnej nás Mr. Park prerušil a.... som potom nemal šancu... no že či by si mi nedalo tvoje číslo."škrabiac na zátylku sa ma spýtal.

,,Oh jasné dám."široko som sa usmiala. On si vytiahol mobil a ja som mu nadiktovala moje telefónne číslo.

,,Tak v piatok."žmurkol na mňa a odišiel späť za svojou partiou.

Škola rýchlo ubehla a ja som si až teraz uvedomila že stojím pred dverami domu a že ma čaká pekný dvojhodinový rozhovor s mojimi rodičmi o tom jaká hrozná dcéra som, čo si vôbec dovoľujem a aké chovanie a úctu nám k ním.

,,Som doma."zakričala som a vyzula si topánky. Počula som ako sa rodičia bavia v obývačke, ale keď započuli môj hlas stíchli.

,,Choď sa prezliecť a potom rovno do obývačky."prišla mama do predsiene a prikázala mi. Urobila som čo povedala a so sklonenou hlavou prišla potom do obývačky. Aj keď vždy po pár minútach po hádke všetko zlé čo poviem ľutujem, ale aby som si priznala svoju chyby tak to vôbec pred rodičmi.

,,Tak čo to malo znamenať včera?"
prehovorila mama prvá. Ja som len ticho sedela a hľadela do zem.

,,Nemám nato večnosť. Mám dosť roboty ktorá mi práve kvôli tebe stojí."povedala a bolo už počuť vrieci hnev v jej hlase.

,,Hm potom ako si nájde tie dve hodiny kritizovania ma keď vždy hovorí že kvôli mne nič nestíha."
pomyslela som si.

,,Kašli na to Nam rozhodne nemá cenu sa tu hádať a hlavne teraz."povedal otec hľadiac na svoje hodinky na ruke. Matka len nespokojne založila ruky na prsiach a pozrela sa naspäť na mňa.