Who's Mr. Park? ✗p.jm

②⑤

,,Ohľadom tej správy čo si mi poslal... aj ja by som sa chcela s tebou porozprávať o nejakých veciach a tým aj uzavrieť tuto kapitolu a začať ďalšiu kapitolu, novú kapitolu....spolu."

POV Tretia osoba

Bol v šoku. Nečakal že práve Bomi bude tá ktorá urobí prvý ťah. Kľúčový ťah pre ich vzťah. Jej slová ho potešili. Chcel si ju pritiahnuť do objatia. Jeho srdce priam túžilo potom no jeho rozum stále nebol presvedčený či jej veriť potom všetkom. Aj keď dobre vedel že jeho city k Bomi sú skutočné pre tento raz sa rozhodol riadiť rozumom a zachovať chladnú hlavu. Nechcel a hlavne sa bál, že sa znova všetko zopakuje.

,,Asi by sme mali najprv opustiť priestory školy?"navrhol Jimin. Bomi kývnutím vyjadrila súhlas.

V aute vládlo ticho. Ticho ktoré obidvaja potrebovali. Obidvaja sa snažili zorganizovať svoje myšlienky a pocity aby keď vytiahnu všetko na povrch vedeli či je to ich definitívny koniec alebo ich nový začiatok.

Jimin zaparkoval na opustenom parkovisku neďaleko od školy. Vedel že túto štvrť malo ľudí navštevuje. Vypol motor a zhlboka sa nadýchol.

,,Chceš začať prvá?"spýtal sa ako si odopol pás a otočil sa jej smerom. Bola ticho a po chvíli prikývla.

,,Ako si vedel o Minhovej party a že tam pôjdem? A ako si vôbec vedel kde Minho býva?"položila prvú otázku. V ten deň bola rada že ju Jimin zachránil v tom najhoršom no potom ako nad tým rozmýšľala nedokázala pochopiť ako sa tam vlastne dostal.

"O Minhovej party som sa dozvedel rovnaký deň ako ty. Počul som ako ťa pozval a ako si jeho pozvanie prijala. V ten deň som sa aj stretol so Seokjinom, ktorý vedel ako veľmi sa trápim tak sa mi snažil pomôcť a povedal mi čo on zas počul. Minhová matka je už v dlhoročnom kontakte so Seokjinom - riaditeľom školy. Minulý týždeň ho navštívila a ako sa rozprávali spomenula medzi rečou že koncom týždňa bude jej syn oslavovať narodeniny a ako veľmi je smutná že nemôže stráviť jeho narodeniny s ním lebo bude vtedy odcestovaná aj s jej manželom. Seokjinová verzia mi však o nič viac nepomohla tak som sa rozhodol to nechať tak. Vedel som, že keď sa tam nejako dokážem dostať aj tak nič nezmením naopak, len všetko urobím horším, lenže v deň Minhovej party Seokjin mi poslal adresu. Adresu jeho domu. Po dlhom uvažovaní som sa rozhodol ísť."povedal. Teraz dobre vedel, že urobil správnu vec, keď sa rozhodol nezostať doma. Keby zostal doma do životne by ľutoval že nešiel. Bomi sa usmiala. Jimin dokázal že je schopný riskovať všetko pre ňu.

,,Využívala si ma celý čas?"spýtal sa. Aj keď mu bolo jasné, že je to pravda stále chcel počuť odpoveď od Bomi. Možno ho nevyužívala? Alebo možno mala dôvod prečo to robila? Teraz mal konečne šancu sa dozvedieť pravdu.

Jeho otázka ju trochu zaskočila avšak vedela že dnes je pravý čas povedať Jiminovi pravdu. Nasucho prehltla a prehovorila: ,,Áno, ale sama neviem prečo. Minulý rok, ešte predtým ako sa stali veci medzi nami, prestúpil z našej školy na inú školu jeden chalan. Volal sa Kim Taehyung. Podstatnou informáciou je že ON je môj bývalý priateľ. Určite ho poznáš, keďže si bol jeho triedy učiteľ matematiky. Jeden deň som zistila, že náš vzťah bola stávka medzi jeho partou a že on ma vlastne vôbec ani nemiloval. Ako nad tým rozmýšľam možno Taehyung bol ten, ktorý ma zmenil a veškerú lásku zo mňa zobral so sebou. No potom si prišiel ty a všetko sa zmenilo. Na začiatku som všetko brala na ľahkú váhu no v Busane som zistila že asi som sa znova zamilovala. Lenže ty si všetko uponáhľal a tým pádom som ja nemala čas zistiť či sú moje city naozaj pravé. Počas posledného obdobia som sa veľmi trápila tak som sa snažila utláčať moje city k tebe no keď si má v ten piatok objal v okamih trvajúci zlomok sekundy akoby sa všetky moje city k tebe naraz zobudili a vtedy som definitívne vedela že tentoraz sú skutočne. Vďaka tebe som znova zistila aké užasne je milovať niekoho Park Jimin."povedala. Konečne to dostala zo seba von. Konečne  vie že jej city sú práve. Jimin bol prekvapený. Potom čo si vypočul Bomi mal zmiešané pocity. Nečakal takúto odpoveď. Nevedel ako reagovať. Raz sa cítil zranený no potom bol zas naštvaný no taktiež pociťoval neopísateľný pocit keď započul slová na ktoré tak dlho čakal.