Zlomená myseľ ✔

1. Kapitola

Robert si myslel, že konečne prežije pokojný deň vo Freose. Dokonca sa rozhodol, že si dá na pár hodín pauzu a všetko nechá na Markusa. Po tom čo zomrel ich brat, všetká práce padala na jeho plecia. Robert nechcel nič vyčítať mladšiemu Markusovi, lebo on bol tne starší, on sa mal vždy postarať o rodinu. Prisahal však, že zabije jeho muža, ktorý si očividne prišiel z neho robiť srandu.

,,Môj vládca, ja nežartujem. Mali by ste to ísť zaraziť skôr ako sa prihodí niečo špatné." Snažil sa si znova prehrať slová, ktoré mu muž povedal. Zbláznil sa alebo po tom všetko sa už zbláznil on?

,,Tvrdíš mi, že na dvore sa nám hádajú dve férske čarodejnice a dvaja neznámi muži? Inak zaujíma ma, prečo sa na dvore hádajú neznámi féri a prečo ste ich pustili na ten dvor."  

,,My sme ich nepustili. Zrazu sme len započuli nejaký buchot a oni sa tam z ničoho nič zjavili. Určite sa sem dostali pomocou mágie." Robert sa chytil za hlavu. Aspoň na chvíľku bol teda ochotný odložiť svoj odpočinok a vrátiť sa do roboty. Vraj dve férske čarodejnice. Nestačila im už dostatočne len Adalein? 

XXX

Robert sa nemohol prestať pozerať na Lanu, ktorá na jeho vkus až príliš blízko stála pri Markusovi. Veľmi gestikulovala a snažila sa už asi na desiaty pokus vysvetliť Markusovi a Viktorovi, čo presne sa stalo s Adalein. 

Roberta to absolútne nezaujímalo.

Od momentu čo uvidel Lanine oči a jej tvár, ho už nezaujímalo nič. Zabudol na to, že je vládca, zabudol na to, že na dvore sa mu objavili neznáme ženské, ktoré tvrdili, že Adalein zošalela. 

,,Čiže ty si Adalein donútila urobiť to kúzlo a potom si ju nechala napospas mágie!" Začal vrieskať Viktor po Lane a s vraždením pohľadom sa ku nej blížil. Hnev sršal z jeho očí, Lana však neodstúpila a len mu hľadela do očí. 

,,Nebola to moja chyba. Nie si ty náhodou jej druh, ktorý ju má chrániť?" V miestnosti zavládlo ticho. ,,Cítim ju z teba na kilometre, ste spolu prepojení. Nebola moja povinnosť ju strážiť." Čím ďalej sa však Viktor čoraz viac hneval. V Robertovi sa prebudili nejaké zvláštne pudy. 

,,Ty si férska čarodejnica, ktorá si chcela zachrániť len zadok a preto si obetovala nevinné dieťa!" Intenzita Viktorovho hlasu sa čím ďalej viac zvyšovala.

,,Môj drahý, ja som som si rozhodne zadok nechcela zachrániť! Nemôžem za to, že táto hlupaňa ma zobrala zo sebou!" Ukázala na Mirandu, ktorá len potichu sledovala ich reakcie.

,,Sama si mi podala ruku." Zašepkala na svoju obranu.

,,Hej, počula si niekedy o pude sebazáchovy? Neuvedomovala som si poriadne čo robím!" 

,,Si manipulatívna sebecká špina, vždy si bola špinou!" V miestnosti zavládol mrazivý hlas. Tento krát nerozprával Viktor, za jej chrbtom sa objavila Lukrecova postava, ktorý sa s nenávistným pohľadom na ňu pozeral.

,,Váž slová v spoločnosti dámy!" 

,,Ty si všetko, len rozhodne nie si dáma." Povedal Lukrec Lane a odpľul si k jej nohám. Robert sa snažil držať ďalej, nebola to jeho starosť, Lana nepatrila do Freosu a ani ju pred tým nikdy nevidel. 

Urobil však krok dopredu so zdvihnutým prstom povedal. ,,Ešte raz sa to opováž urobiť a nechám ťa natiahnuť na škripec." V miestnosti zavládlo znova hlboké ticho. Po chvíľke si Robert uvedomil čo vlastne robí. Lana sa na neho zmätene pozerala. Lukrecove oči však padli na osôbkou, ktorá sa zjavila, keď sa Robert odstúpil. 

,,Miranda?" Spýtal sa nahlas a jeho hlas bol náhle nežný a plačlivý. Miranda však na neho nereagovala.

,,Ona je teraz trošku mimo. Stala z mŕtvych totiž." Povedala pobavene Lana a žmurka na zmätená Mirandu, ktorá len hľadela pred seba.

,,Miranda, to som ja, tvoj Acario. Pamätáš si na mňa?" Pomaly ku nej kráčal a skôr ako stihol odstrčiť Lanu ju Robert chytil za plece a potiahol si ju ku sebe. 

,,Acario?" Spýtala sa nechápavo Lukreca a pozrela a mu do očí. Prázdnota, Robert konečne pochopil, ako vyzerá, keď má niekto prázdnu dušu, Miranda bola rozhodne prázdna. 

XXX

Sedela som na tróne a nechala som sa ovievať od bývalej šľachtičky, ktorá sa v minulosti rozhodla, že ma bude ignorovať a zosmiešňovať. Hrali sme spolu hru, musela ma neustále ovievať a usmievať sa na mňa, keby čo i len na sekundu prestala, sľúbila som jej, že ju zabijem. 

Do miestnosti vošiel Dimitri a moja poddaná sa zabudla usmievať. Luskla som prstom a padla mi pri nohy mŕtva. Dimitri zostal zarazene hľadieť na jej mŕtve telo a na môj úsmev, ktorý som nasadila. 

,,To nemôžeš!" Povedal roztraseným hlasom.

,,Vážne? Skús to ešte raz povedať a zabijem tvoju matku." Náhle zmĺkol a porazene sklonil zrak. 

,,Dali ste si ma zavolať, vládkyňa?" Znova som luskla a Dimitri padol na kolená. Videla som červeň a zahanbenie na jeho tvári. 

,,Áno, keďže Tristan hlúpo ušiel a tým zradil svoju rytiersku česť, volím práve teba, aby si viedol moju armádu. Samozrejme ti pripomínam, že stačí jedno slovo a zabijem Katrinu Kastílsku, tvoju drahú snúbenicu. Uvažovala som totiž, že by som ju poctila, aby ma tak tiež ovievala a mohla byť v mojej spoločnosti." Dimitri prikývol hlavou.

,,Tým mi chcete povedať, aby som bol rozumný, rozumiem vám. Čo presne odo mňa chcete?" 

,,Chcem, aby ste sa rozdelili na skupinky a zabili syna Pandory." Dimitri na mňa len zarazene hľadle a krútil hlavou.

,,Nie, deti nezabíjame."

,,Vážne? Zabili ste moju kamarátku Charlottu, tiež bola obyčajným dieťaťom. Tiež ste sa pokúsili zabiť mňa, určite to dokážete." Žmurkla som na neho, no Dimitri neprestal krútiť hlavou.

,,Je to princ." Znova namietal.

,,Moje zlatko, ak ti to nedošlo, tvoj bývalý pán Alan je mŕtvy a ja som vládkyňa. Moja dcéra ti je princezná, zakazujem ti nejakého fagana nazývať princom!" Posledné slová som na neho priam zhúkla a Dimitri sa pred mojim hnevom sklonil ešte viac. ,,Keďže chcem byť celkom milosrdná vládkyňa, rozhodla som sa trošku pozmeniť Alanove pravidlá. Za neschopnosť vás rytierov nájsť a zabiť Pandorinho syna, nebudem zabíjať, ale zabijem dvoranov a vašich drahých. Verím, že vás to motivuje k lepšej práci." Dimitri sa náhle postavil na nohy.

,,Vynechaj zo svojej pomsty nevinných férov, ktorí ti nepatria."

,,Ak ti to znova nedošlo, som vládkyňa všetkých férov, patríte mi všetci do jedného a preto si s vami môžem robiť čo len chcem. Takže si stanovme čas. Každý deň večer o jedenástej zabijem nejakú osôbkou a začíname dneškom." 

,,Dneškom? Jedenásť hodín je za desať minút!" 

,,No, to je smola, máte na svojom svedomí kvôli vaše spomalenosti už jedného féra. Odporúčam ti, ísť Pandoru hľadať a už ma neotravuj, musím si ísť niečo vybaviť do Freosu." 

Ďakujem vám za prečítanie. :)

Čo myslíte, prečo je Robert divný a čo také si chce Adalein vybaviť vo Freose?